Ak by som čakala na dokonalosť, nikdy nenapíšem ani slovo

Tento výrok nepatrí nikomu inému ako kráľovnej dystópií Margaret Atwoodovej. Práve ona je autorka, ku ktorej vzhliadam, keď mi je ťažko, zaseknem sa v písaní, alebo bojujem s pochybnosťami. A nie je to len pre jej literárne kvality, ale najmä pre jej ľudskosť.

(Moja najobľúbenejšia kniha od Atwood je Vynáranie.)

Margaret si počas svojej literárnej kariéry prešla mnohým. Tvrdou kritikou po vyjdení Príbehu služobníčky (hoci sa to dnes nezdá), nechuťou do marketingu, odsúdením, ale aj prijatím, ocenením a slávou.

Je to proste ikona!

Nech sa páči, pár jej povzbudivých výrokov:

„Prajem vám dobré písanie a veľa šťastia. Aj keď ste už to dobré písanie odviedli, stále budete potrebovať šťastie. Vonku je to lagúna plná žralokov. Držte si palce a kryte si chrbát.“

„Určitý podiel neúspechov je pevnou súčasťou procesu písania. Odpadkový kôš sa nevyvinul bezdôvodne.“

„Slovo po slove po slove je moc.“

„Robte cviky na chrbát. Bolesť rozptyľuje.“

Všetky sa mi teraz mimoriadne hodia.

Azda preto, že tiež potrebujem cviky na chrbát a čoskoro mi vyjde druhý román, takže moja hlava chrlí pochybnosť za pochybnosťou.

Ako to máte vy?