Novinársky rýchlokurz písania pre začiatočníkov alebo ako sa v knihe nezamotať

Chcete začať písať? A bojíte sa, že pohoríte? Tak ste na správnej adrese! V novinách som si totiž odpísala a zeditovala riadne kilometre textu. Predsa len štrnásť rokov je 14 rokov :).

Na začiatok totiž postačí, ak dodržíte 5 zásad (plus-mínus nejaké dodatky).

Nech sa páči, tu je druhý novinársky diel:

1.Téma, téma, téma

Musíte vedieť, o čom to celé má byť. Samozrejme, nepotrebujete vedieť všetky podrobnosti. Keď vám v denníku pristane ráno na stole vaše zadanie, tiež netušíte, čo všetko sa z neho vyvrbí.

V novinovom článku vám s vývojom príbehu pomôžu oslovení analytici a odborníčky, či kompetentní. V literatúre by som vsadila na postavy.

2. Vhupnite do deja!

Nikto nebude čítať článok, ktorý začína siahodlhým opisom problému.

Zvýšili sa ceny? Tak to pekne čitateľovi naservírujte hneď v titulku. A nešetrite ho ani v prvých vetách. Chcete predsa aby článok prečítal, nie len preskenoval!

A toto presne platí – podľa môjho skromného názoru (zatiaľ) nevydanej autorky, i o knihe.

3. Držte si štýl

Áno, áno, chápem. Najprv by ste nejaký mali mať. No vlastný štýl nenájdete, ak nebudete písať. Preto na začiatok postačí, držať sa overenej šablóny: úvod – jadro - záver.

A nezabudnite - stavte na príbeh! Ak je dobrý, skúste ho povedať najlepšie ako viete. Ostatné príde neskôr.

4. Na vzhľade záleží

V oboch – v článku i knihe, záleží na prvých dojmoch. Čiže cibrite titulok, perex (anotáciu v prípade knihy), prvé vety...

Zaváži i vizuálna stránka veci.

Pri písaní to znamená najmä dĺžku viet, odsekov. Vyzerá vami popísaná strana ako veľký blok písmen? Chýbajú vám odseky!

Čo odsek to veta? Rozdeliť. Áno, áno - niekedy je súvetie na mieste, ale ak sa dá rozdeliť, urobte to.

5. Overujte

Ako na stránkach tohto blogu už viackrát odznelo, veci treba preskúmať, overiť či ohmatať. Oveľa ľahšie sa totiž píše o tom, čo poznáme.

Napríklad moja hlavná hrdinka je novinárka, ďalšia je lekárka – vedkyňa. Keď si pozriete rubriku O mne, zistíte, že som bola vedkyňa (hoci nie lekárka, ale príbeh nerieši zážitky s pacientmi, ale vyslovene výskum) a novinárka. Nielenže toto prostredie poznám, ale mám z neho aj veľa zážitkov a príhod, ktoré sa dajú využiť pri písaní.

A na záver sa budem opakovať, ale nedá mi to, takže:

Píšte ľahkým perom...

Vždy myslite na to, že to bude čítať vaša babka. A musí to pochopiť.

Ak váš príbeh, článok, čokoľvek nebaví nikoho, keď o ňom ešte len hovoríte, nebude ich baviť ani na papieri.

Pozorujte, počúvajte a pýtajte sa (toto najmä!). Kľudne v inom poradí.