Chcete famózne písať? Trénujte! Najlepšie dvojfázovo, radí Martin Kasarda
Písanie žiada cvik. Ani ten najlepší príbeh knihu nezachráni, ak ju pochová nevypísaná ruka či lenivé oko. „Nebojte sa, chce to len tvrdú drinu a hodiny práce so svojím najväčším kamarátom a nepriateľom – hlavou,“ ponúka návod na spisovateľský tréning Martin Kasarda.
Ľahké, že? Tak poďme na to!
Vyskúšajte napísať jeden a ten istý príbeh z viacerých uhlov – v prvej osobe, z pohľadu víťaza či rozprávača, radí Martin. Nielenže si takto rozbehneme pero, ale tiež získame iný pohľad na vlastnú tvorbu. A možno i prepíšeme celé dielo, lebo zistíme, že iná postava dáva príbehu nový – azda brilantnejší, rozmer.
Pohrať sa dá i so žánrom – sci-fi, krimi či romantika? Vyskúšajte! „Odrazu zistíte, že písanie je aj hra a sloboda nie je len v tom, čo chcem napísať, ale aj v tom, ako to napíšem,“ hovorí Martin.
Ďalšou záchranou pre knihu je dobrý knižný redaktor, upozorňuje. Ten totiž vie z rukopisu vykúzliť literárne dielo – teda vycibriť štylistiku, vychytať chyby, doladiť detaily. Práve tu vidí Martin najväčšiu slabinu nového fenoménu samovydávania. „Presvedčenie autora, že napísal geniálny text a nesmie mu do neho nikto zasahovať, býva pri samovydávaní tá najväčšia chyba,“ upozorňuje.
A mimochodom, aby sme nezabudli - teraz tá nemenej dôležitá fáza tréningu – čítanie. Že ste dnes ešte nesiahli po knihe? Faux pas! Prechmat!
Martin radí, čítať všetko a hľadať, čo sa nám pozdáva. „Prečítajte si všeličo a povedzte si, túto knihu by som chcel/chcela napísať. A premýšľajte, prečo,“ vysvetľuje. Iba tak spoznáme našu konkurenciu. Ale pozor, nejde o žiadne napodobňovanie, ale férovú súťaž o čitateľskú pozornosť. A tú si treba vyslúžiť! (No nečakajte, že písanie z vás urobí hviezdu, ak túžite po sláve, Martin navrhuje skúsiť iné mediálne oblasti :).)
Mimochodom v týchto dňoch vyšla jeho nová kniha Dole! Dole! O mafiánskej škole. Ako naznačuje názov, pôjde o školu, no nie hocijakú. Študenti by mali získať zručnosti, ktoré z nich spravia napríklad nových kmotrov. O tom, ale i vzťahoch na malom meste píše Martin ako obvykle so štýlom a humorom jemu vlastným.
Nech sa páči, Martin Kasarda!
Čo by Ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Chcel by som byť v situácii, že idem písať prvú knihu a niekto má pre mňa v rukáve zaručený recept.
Písanie je veľmi intímna činnosť, ale to neznamená, že mám písať o sebe. Každý dobrý autor je zároveň aj čitateľ, takže možno by nebolo na škodu pozrieť sa na to, ako píšu iní, čo ma z tej literatúry naozaj berie. Pán prsteňov a jeho patetický, barokový štýl? Naivita romantickej literatúry? Drsnosť a vulgarita nejakej tej punkovej spisby? Erotika? Fantasy? Intelektuálne hry? Magický realizmus príbehov Márquéza či Rushdieho? Mestské prózy? Prečítajte si všeličo a povedzte si, túto knihu by som chcel/chcela napísať. A premýšľajte, prečo. Zaujala vás strohosť? Alebo rýchlosť? Alebo napätie, či vtip a humor?
Takže najdôležitejšie je povedať si, vedľa ktorých autorov by ste sa chceli ocitnúť v kníhkupectve. Tu nejde o napodobovanie, ale nevstupujete do sveta, kde by neexistovali knihy. Vstupujete do priestoru, v ktorom je obrovská konkurencia. A vymykať sa z priemeru chce nielen dobrý príbeh, kvalitnú prácu s jazykom (nemyslím na gramatiku, ale najmä na štylistiku), ale aj znalosť literárneho prostredia, do ktorého vstupujeme. A odvahu.
Písať, čítať, upravovať a robiť si hoci aj štylistické cvičenia. Napíšte krátky príbeh, kde vystupujú napríklad tri osoby. Napíšte ho z pohľadu neosobného rozprávača. Napíšte ho v prvej osobe z pohľadu osoby, ktorá v tomto príbehu vyhrá. Napíšte ho z pohľadu osoby, ktorá prehrá. Urobte ho ako sci-fi. Ako rozhlasovú reportáž. Odrazu zistíte, že písanie je aj hra a sloboda nie je len v tom, čo chcem napísať, ale aj v tom, ako to napíšem.
A neponáhľajte sa.“
