Ako začať s písaním? Stavte na dobrý príbeh a spisovateľské desatoro, hovorí Július Belan
Čím budete, keď vyrastiete?
Spisovatelia!
Myslíte to vážne? Tak to skúste ako autor detských kníh Július Belan. Ten síce študoval právo, no odmala túžil byť spisovateľom. A to sa mu i splnilo.
„Ak chcete byť naozaj spisovateľom, tak prípadný prvotný neúspech vás nesmie odradiť a trpezlivo budete pracovať na niečom novom. A znova skúsite šťastie,“ hovorí Július. A jedným dychom dodáva: „A potom znova. A znova...“! A to až kým sa to nepodarí a váš rukopis sa zapáči v niektorom vydavateľstve.
„Keď sa spätne pozriem na svoje začiatky, tak som išiel krôčik po krôčiku. Prvá vydaná kniha, prvá beseda....a potom ďalšia a ďalšia,“ hovorí Július. Takže treba staviť na trpezlivosť a poctivú spisovateľskú prácu!
Ako na to?
Vyskúšajte Júliusových „Desatoro rád pre začínajúcich autorov“:
1. Absolútny základ je ovládať gramatiku.
2. K písaniu vlastného príbehu vedie čítanie cudzích kníh.
3. Treba vedieť, aký žáner chcete písať.
4. Nepíšte prvoplánovo.
5. Príbeh dajte prečítať ostatným.
6. Rukopis si po sebe viackrát prečítajte.
7. Pri posielaní rukopisu, sa predstavte a pridajte anotáciu diela.
8. Buďte trpezlivý.
9. Majte pokoru. (Aj a najmä po vydaní knihy.)
10. Píšte srdcom pre ľudí a nie pre vidinu zisku.
Múdro veru píše!
A ešte je aj prajný: „Každému, kto sa rozhodne vydať knihu, držím palce a možno sa raz uvidíme na vašej besede a budem si od vás prosiť autogram,“ dodáva.
Nech sa páči, Július Belan!
Čo by ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy? A akých chýb sa pri písaní vyvarovať?
„Mám zostavené moje Desatoro rád pre začínajúcich autorov a tak si ich dovolím vymenovať. Tým vlastne zodpoviem na položené otázky.
Poďme na to.
1. Absolútny základ je OVLÁDAŤ GRAMATIKU. Do vydavateľstiev chodí denne veľa rukopisov a nie je v ľudských silách všetko prečítať. Existuje akési sito, a keď redaktor vidí, že hneď prvá strana príbehu obsahuje gramatické chyby, absenciu čiarok, bodiek a podobne, daný rukopis nemá šancu. I keby to bol príbeh hodný Stephena Kinga. Neovládanie gramatiky zabíja sen stať sa spisovateľom hneď v jeho začiatku.
2. Dovolím si tvrdiť, že K PÍSANU VLASTNÉHO PRÍBEHU VEDIE ČÍTANIE CUDZÍCH KNÍH. Niekto chodí do posilňovne cvičiť, aby nabral svaly. Človek, ktorý túži byť spisovateľ zase musí čítať knihy, aby nabral slovnú zásobu. A tá je nesmierne potrebná na napísanie knihy. Tento bod sa jednoducho nedá nijako obísť.
3. Ak zvládam prvé dva body, nastáva dôležité rozhodnutie – VEDIEŤ, AKÝ ŽÁNER CHCEM PÍSAŤ. Často sa mi stávalo, keď som bol malý chlapec, že som sa ponoril do písania kovbojky a po pár dňoch som toho nechal, lebo ma ohúrilo písať o vesmírnom dobrodružstve. Pár dní na to som už písal niečo iné.
Je naozaj kľúčové si sám sebe povedať, čo vlastne chcem písať. Detektívky, denníky, romantické príbehy? Ja som sa rozhodol pre rozprávky.
Či už si vyberiete ten alebo onen žáner, určite je dobré si nejakých autorov, ktorí taký žáner kníh píšu, načítať. Ale pozor, nie preto, aby ste ich následne kópirovali a písali to isté čo oni, len s inými menami hlavných postáv a iným odtieňov vlasov záporákov. Treba čítať daných autorov, aby ste vnikli do tématiky. Porovnať ako píše ten, ako zas tamten. Učiť sa od najlepších, ale nekopírovať ich. Tak si vlastne vytvárame svoj vlastný štýl písania.
4. Držím sa zásady NEPÍSAŤ PRVOPLÁNOVO. Je to len moja rada, iní autori môžu tvrdiť opak.
Keď si ja sadám za notebook a idem písať príbeh, mám ho už takmer celý vopred vymyslený. Samotný proces vymýšľania príbehu mi trvá niekoľko mesiacov. Keď už ho mám v hlave dobre premyslený a dôležité scény zaznačené na papieri, tak sa púšťam do písania.
Pred každou kapitolou, ktorú v príbehu napíšem viem, ako to bude prebiehať. Vyhnem sa tým prípadným logickym nezhodám, kedy by sa mohlo stať, že v úvode príbehu prvoplánovo napíšem NIEČO, čo mi práve zišlo na um a potom o sto strán neskôr zistím, že je to hlúposť a celý príbeh treba kvôli tomu prerábať.
5. Svoj PRÍBEH DAŤ PREČÍTAŤ OSTATNÝM. Či už rodičom, súrodencovi, alebo kamarátom. To by mali byť prví vaši čitatelia a zároveň kritici. Nemusíte tak urobiť a môžete ho rovno poslať do vydavateľstiev, ale je lepšie, keby príbeh najprv videl a čítal niekto, komu môžete dôverovať a povie vám pravdivo, čo si o vašom diele myslí.
6. Je potrebné PO SEBE VIACKRÁT ČÍTAŤ RUKOPIS. Keď už sa rozhodnete vydať na dlhú plavbu, ktorej cieľom je vydanie knihy, tak pred odoslaním rukopisu vydavateľstvu si ho fakt dôkladne aspoň trikrát prečítajte, poopravujte preklepy, chyby a či sa vám často neopakujú rovnaké slová – lebo to bije do očí. Pravdaže, ani po viacerých čítaniach a opravách nedokážete vychytať všetky chyby, ale zásadné je, že väčšinu ste odstránili. O to ostatné sa postarajú už vo vydavateľstve.
7. NAPÍŠ DO MAILU, ČO MÁŠ. To znamená, že keď už je hotový rukopis a chcete ho poslať vybraným vydavateľstvám, je dôležité sa v maily predstaviť, stručne o sebe niečo napísať – koľko máte rokov, odkiaľ ste a samozrejme nezabudnúť napísať aj krátku anotáciu o čom vaše dielo je.
8. Hlavne BYŤ TRPEZLIVÝ. Spisovateľom chce byť čoraz viac ľudí a tým pádom rastie aj počet rukopisov posielaných do vydavateľstiev. Treba sa preto pripraviť, že kým vám odpíšu práve na ten váš, potrvá to možno aj niekoľko týždňov alebo mesiacov. Veľakrát sa nikto neozve, alebo vám príde zamietavá odpoveď.
Ak chcete byť naozaj spisovateľom, tak prípadný prvotný neúspech vás nesmie odradiť a trpezlivo budete pracovať na niečom novom. A znova skúsite šťastie. A potom znova. A znova... Až kým sa vám nepodarí vydať knihu cez vydavateľstvo. Ak je skutočne vašim snom byť spisovateľom, tak budete trpezlivý a veriť, že sa vám ten sen raz splní.
9. MAŤ POKORU. Ak sa podarí niekomu vydať knihu, treba ostať pri zemi a mať pokoru. Nepasovať sa hneď za spisovateľa roka a vyhlasovať o sebe, aký som skvelý spisovateľ. To je vec, o ktorej rozhodnú len a len čitatelia.
10. Treba PÍSAŤ SRDCOM PRE ĽUDÍ A NIE PRE VIDINU ZISKU. Na Slovensku je len pár autorov, ktorí pekne na písaní zarobia a určite to nie sú debutanti. Preto netreba písať z dôvodu veľkého zárobku, ale pre potešenie ľudí. Ak sa majú dostaviť aj nejaké zisky, tak tie časom prídu :).“
