Ako na knihu? Buďte trpezlivý. Veľa čítajte, začnite kratšími textami a učte sa písať, radí Dana Hlavatá

Pripútajte sa a držte si klobúky!

Že už?

Tak poďme na to!

Dnešný rozhovor ponúka osvedčené rady z pera autorky niekoľkých tisícok textov, textíkov, poviedok, rozprávok, príbehov, románov, fejtónov, scenárov a ďalších literárnych útvarov - Dany Hlavatej. A verte tomu, bude jazda!

„Ja som pri písaní urobila veľkú chybu. Ako štrnásťročná som napísala román. Nestál ani za fajku močky,“ priznala Dana zostra. A preto nám/vám odporúča nevrhnúť sa hneď na román, ale začať čímsi menším. Napríklad poviedkou...

A autorku 68 kníh pre deti a dospelých treba počúvať, najmä, ak sa s nami podelí o vlastné dlhoročným písaním preverené vedomosti.

Tu sú pravidlá, ktorých sa Dana pri písaní drží a radí ich aj vám/nám:

1. Začnite krátkymi literárnymi útvarmi. Písať sa treba učiť!

2. Píšte len vtedy, keď máte čo povedať. Píšte veľa!

3. Každú knižku si vopred nachystajte. Rozpíšte si kapitoly a čo sa v nich deje na 30 A4-riek.

4. Hlavné postavy, ich charaktery a vonkajšie znaky si farebne vypíšte na veľký rys.

5. Dodržujte časové horizonty, inak hrozí, že sa v príbehu objavia nezrovnalosti a logické chyby.

6. Dobre sa čítajú texty, kde je veľa priamej reči.

7. Urobte si mustru.

8. Zapracujte na gramatike.

9. Veľa čítajte.

10. Pozorujte život.

A k tomu ešte Dana pripomína: „Písať musíte pre radosť. Vlastnú a tých druhých.“ A ako tu už neraz padlo – nesmiete sa nechať odradiť neúspechom! ALE – dodáva – musíte na sebe pracovať a veriť, že sa to raz podarí. „V každom prípade držím palce. Na rukách, aj na nohách,“ hovorí.

Nech sa páči, Dana Hlavatá!

Čo by ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Ja som pri písaní urobila veľkú chybu. Ako štrnásťročná som napísala román. Nestál ani za fajku močky.

Vyplýva z toho jediné. Ten, kto chce písať, mal by začať krátkymi literárnymi útvarmi. Mám na mysli poviedku. Krátky príbeh. Môže to byť aj iný žáner. Rozprávka. Ale v každom prípade sa treba učiť písať.

Moja kniha z obdobia dospievania je síce zviazaná v koži, ale leží a oddychuje bez šance na to, že raz uzrie svetlo sveta, v pivnici mojich rodičov.

Prvú poviedku som napísala ako štrnásťročná, myslím takú, ktorá bola aj uverejnená v periodiku. V 17-tich rokoch mi Slovenská televízia sfilmovala príbeh do Bakalárov.

Napísala som viac ako tritisíc poviedok, fejtónov, rozprávok a príbehov do rôznych časopisov pre dospelých čitateľov, ale aj pre deti, kým som sa odhodlala napísať prvú knihu. Takú tú skutočnú.

A tá vyšla až pred dvadsiatimi rokmi. Volala sa Urobím ti peklo. V jej tesnom závese – Hľadám muža na zjedenie, už pod vlastným menom.

A čo by som ešte odporučila mladým, začínajúcim autorom?

Veľa, veľa a ešte viac čítať. Obohacovať si svoju slovnú zásobu. Počúvať iných a samých seba. Ako dieťa som ročne prečítala niekedy až šesťdesiat kníh. Som presvedčená, že tí, čo čítajú, žijú viacero životov. So svojimi knižnými hrdinami. A to je fakt skvelé.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„Poviem vám, čo sa mne osvedčilo pri písaní knižiek. Keďže píšem pre deti, aj pre dospelých, tých knižiek je už naozaj požehnane – 28 pre deti, 40 pre dospelých, dovolím si radiť.

Písať môžeme len vtedy, keď máme čo čitateľovi povedať.