Ako na písanie? Nebojte sa ničoho, dajte do toho všetko až do poslednej kosti, hovorí Agda Bavi Pain
Na názore okolia záleží!
No treba si poriadne vybrať koho budeme počúvať, pripomína Agda Bavi Pain. „Presviedčať sa o vlastných kvalitách a nadaní vyjadreniami od kamarátov, príbuzných alebo sexuálnych partnerov – pokiaľ nimi nie sú naozaj naslovovzatí literárni kritici či znalci oboru – je úplne irelevantné, ak nie priamo škodlivé,“ upozorňuje.
Nuž, ako inak, ľudia nám blízki často – ak sami nepíšu – nás vidia poväčšine v lepšom svetle.
A naše riadky tiež!
Jednoducho, chýba im tá správna dávka odstupu a kritiky. Takže ak hľadáte/me objektívnejšie posúdenie textu, poobzerajte sa v radoch ľudí mimo svojho blízkeho okolia. Najlepšie vyskúšať buď píšuceho jedinca, alebo rovno dáku súťaž.
Popravde, nič nie je lepšie ako konštruktívna kritika! Každý omyl, dohovárka či pucung vás môže posunúť ďalej. „Kvalitné písanie samo osebe bez neustáleho prekonávania a učenia sa z vlastných a cudzích chýb nie je vôbec ani možné,“ hovorí Agda.
Neúspech je proste soľou života každého autora či umelkyne...
Čo s tým?
No predsa smelo a bez obáv písať! Bez nezdaru dobrá literatúra nevznikne...
Nech sa páči, Agda Bavi Pain!
Čo by ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Aby tej tzv. ,prvej kniheʻ v prvom rade predchádzali desiatky či stovky textov, ktoré boli publikované v niektorom z literárnych médií a časopisov ako napr. Vlna, Romboid alebo Dotyky, prípadne sa s úspechom zúčastnili literárnych súťaží ako napr. Poviedka, Básne či Medziriadky.
Presviedčať sa o vlastných kvalitách a nadaní vyjadreniami od kamarátov, príbuzných alebo sexuálnych partnerov – pokiaľ nimi nie sú naozaj naslovovzatí literárni kritici či znalci oboru – je úplne irelevantné, ak nie priamo škodlivé.“
Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?
„Už samotné písanie je v dnešnej negramotnej a neopísateľnej dobe asi tou prvoradou a najväčšou chybou.
