Ako na knihu? Písanie nesmie byť sviatok, ale samozrejmosť. Stavte na konštruktívnu kritiku, mažte a prepisujte celé kapitoly, radí Andrej Oško

 Ako chytiť knižnú šťastenu za pačesy?

Načiahnuť sa!

„Ak chcete aby vaša kniha uspela, robte všetko pre to, aby kniha uspela. Systematicky, krok za krokom,“ radí Andrej Oško, ktorého kniha Athernium uzrie papier už o mesiac. Ak máte pocit, že niečo nie je spravené poriadne, dodáva, tak to nie je spravené poriadne.

A nám neostáva iné len súhlasiť! Pretože ak ste vetu neprepísali, kapitolu nevyškrtali, ešte nenastal čas na tlač!

Ostatne, trpezlivosť je cnosť...

„Nechajte si texty odležať, emaily pred odoslaním skontrolujte aj trikrát, riešte veci s chladnou hlavou a nechajte si poradiť,“ hovorí Andrej. A pripomína, že písať treba pravidelne, nielen niekedy. A texty ukazovať! Samozrejme, nie hocikomu, ale tým, čo písačkám rozumejú – teda konštruktívnym kritikom a kritičkám.

Rada nad zlato je účasť v súťažiach. Najlepšie takých, kde dávajú aj spätnú väzbu. Červené na bielom tak uvidíte, čo sa porotcom pozdávalo a čo nefungovalo.

Andrej sa zhostil úlohy porotcu vo februárovom kole Mesačnej výzvy pre začínajúcich autorov známej ako M.Ú.Z.A.. To už síce nestíhate, ale čo tak marcová výzva s témou „Slnko vychádza na západe“? (Mimochodom, moja maličkosť odporotcovala novembrové kolo.)

Prvý diel veľkolepej fantasy ságy Athernium uzrie papier už budúci mesiac. Máte radi fantasy? Tak toto je kniha práve pre vás!

Vydanie knihy môžete podporiť TU!

Andrej sa rozhodol pre samovydanie. „Hlavný dôvod je asi moja netrpezlivosť!“ priznáva úprimne. Dodáva, že samovydanie nie je pre každého. „Musíte byť prinajmenšom latentný masochista aby ste si ho užili!“

Nech sa páči, Andrej Oško!

Čo by si poradil začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Fíha, začíname zhurta! Verím, že na túto otázku už odpovedali mnohí skúsenejší autori, ale samozrejme za desať rokov tvorenia som aj ja na pár postrehov prišiel.

Skúsim túto moju empíriu zhrnúť do nasledovných rád:

Pravidelnosť – to je podľa mňa alfa a omega písania dlhých rozsahov.

Písanie pre vás nesmie byť sviatok, ale samozrejmosť. Je jedno či na dennej, alebo týždennej báze ale treba písať čo najčastejšie. Aj keď napíšete len pol strany a opäť to zavriete, majte stále kontakt so svojim textom. Nie je nič horšie ako písať, len keď máte nápady a inšpiráciu, pretože sa môže ľahko stať, že text aj mesiac neotvoríte. A potom, keď ho konečne otvoríte, strávite viac času rozpamätávaním sa na to, čo ste chceli písať, než samotným písaním.

Poznámky – toto platí pre akýkoľvek text. Odporúčam pridávať do textu poznámky/komentáre typu:

‚Skontrolovať farbu vlasov tejto postavy.‘

‚Preformulovať túto vetu.‘

‚Nájsť synonymum.‘

‚Nová postava, zapísať do zoznamu.‘

Vďaka tomu sa počas písania nemusíte zdržovať a zabávať drobnosťami a môžete sa plne sústrediť na príbeh. Spolu s týmito poznámkami si vždy, keď na daný deň s písaním končíte, zapíšte do poslednej poznámky, kam sa má príbeh/scéna uberať nabudúce. Aby ste na to medzitým nezabudli.

Súťažte – rada  hlavne pre tých autorov, čo sa hneď vrhnú na svoju veľkú ságu, bez toho, aby mali predtým s písaním akékoľvek vážnejšie skúsenosti.

Možno vám všetci okolo hovoria, že máte talent, možno ste presvedčený o tom, akí ste dobrí, no aj tak potrebujete písať aj iné veci, než vaše majstrovské dielo. Poviedkové súťaže sú na to ideálne! A to hneď z troch dôvodov:

Každým dokončeným textom sa zlepšíte, môžete ako autor experimentovať (čo si vo veľkom diele nedovolíte) a v neposlednom rade, v dobrej súťaži dostane kvalitnú konštruktívnu kritiku.

A ako bonus, ak sa zadarí a vaše poviedky uspejú, môže si spraviť na literárnej scéne dobré meno.

Potrebujete kritiku – nájdite si ľudí, ktorí vám poskytnú konštruktívnu kritiku.

Mnohí sa možno hanbíte, alebo sa bojíte, že vám vaše dielo niekto ukradne, no potrebujete najmenej dvoch-troch ľudí, ktorým budete dôverovať a budú schopní povedať:

‚Táto časť bola super, páčilo sa mi to pretože...‘

ale taktiež: ‚Túto časť som si vôbec neužil, bola podľa mňa zdĺhavá, nedávalo mi zmysel prečo by...‘

Pretože komentáre typu:

‚Bolo to dobré, bude z teba spisovateľ!‘

či: „Nebavilo ma to!“ vás väčšinou veľmi neposunú...

Nohy na zemi – pripravte sa psychicky na to, že z vášho diela nikto, okrem vašich blízkych, nebude unesený a pravdepodobne nikdy nebude sfilmované ani slávne.

Píšte pre radosť a nemajte žiadne očakávania. Potom môžete byť každým úspech len milo prekvapení.“

Akých chýb sa pri písaní knihy vyvarovať?

„Nečakajte na inšpiráciu, píšte pravidelne.

Nesnažte sa do knihy zapísať všetko, čo ste vymysleli. Niekedy je menej viac.

Buďte pripravený mazať a prepisovať celé kapitoly.

Nebuďte s vydaním zbrklí. Nechajte si texty odležať, emaily pred odoslaním skontrolujte aj trikrát, riešte veci s chladnou hlavou a nechajte si poradiť.

Neporovnávajte svoje úspechy s úspechmi iných autorov.“

Ako preraziť na knižnom trhu?

„Na túto otázku by som veľmi rád poznal odpoveď 😏! Uvidíme o pár týždňov ako prerazím ja.

Verím však, že kľúčové faktory sú nasledovné:

Ísť do toho na plno. Ako hovorí majster Yoda: ‚Do or do not, there is no try.‘

Ak chcete aby vaša kniha uspela, robte všetko pre to, aby kniha uspela. Systematicky, krok za krokom. Ak máte pocit, že niečo nie je spravené poriadne, tak to nie je spravené poriadne. Veríte, že to viete spraviť lepšie? Tak to spravte lepšie. Investujte váš čas, peniaze, schopnosti na plno.

Ak budete čokoľvek z uvedeného robiť na polovicu, aj výsledok bude polovičný.

Druhým kľúčom je spájanie sa.

Či chceme alebo nie, umenie je v drvivej väčšine prípadov o známostiach. Musíte mať skutočne obrovitánsky talent, šťastie alebo finančné prostriedky, aby ste uspeli osamote. My ostatní potrebujeme spojencov.

Koniec koncov, umenie má spájať, nie rozdeľovať a to platí aj pre jeho tvorcov.

Nehanbite sa požiadať o pomoc, keď ju potrebujete a neváhajte pomôcť iným, keď vás to nič nestojí. Niekedy stačí len obyčajné zdieľanie na sociálnych médiách.“ 

Vybrať si vydavateľstvo či samovydanie?

„Toto je veľmi individuálne. Vo väčšine prípadov odporúčam vydavateľstvo.

Problémom však je, že Slovenský trh je neúprosný a vydavatelia z logických dôvodov veľmi opatrní. Mesačne k nim chodia desiatky rukopisov a ten váš môže ľahko zapadnúť pod haldu ďalších. Pokiaľ nemáte ‚meno‘ alebo patričné ‚úspechy‘ môže trvať aj niekoľko rokov, kým si nájdete vydavateľa. Ak ho ale nájdete, odpadne vám hromada starostí.

Samovydanie odporúčam autorom, ktorí chcú mať proces vydávania pod kontrolou a majú o ňom jasnú víziu, do ktorej sú pripravení investovať hromadu času, energie a peňazí.

Ja som zvolil cestu samovydania.“

Prečo?

„Hlavný dôvod je asi moja netrpezlivosť!

Chcel som aby sa sága čo najskôr dostala medzi ľudí a mal som presnú predstavu toho, ako by mala z hľadiska obsahu aj vizuálu vyzerať. Väčšinu vecí vrátane obálky, ilustrácií a marketingu som si dokázal vyrobiť sám, čo mi výrazne uľahčilo život aj ušetrilo prostriedky.

Vďaka tomu som mohol Athernium poslať medzi ľudí presne v takej podobe, akej som si predstavoval. A aj keď to bol risk, zatiaľ sa zdá, že sa vyplatil.

Aj keď som pyšný na to, že som si to celé odmakal (nemôžem povedať sám, pretože mi pomohla hromada ľudí), som taktiež rád, že som sa v posledných krokoch spojil s vydavateľstvom Columbus, ktoré mi pomáha prebehnúť cez cieľovú rovinku.

Dovolím si povedať, že samovydanie nie je pre každého. Popravde, musíte byť prinajmenšom latentný masochista aby ste si ho užili!“

Priblíž nám, o čom je tvoja kniha?

„Príbeh sa odohráva vo svete Eneth, ktorý má svoju vlastnú históriu a vlastné pravidlá. Jedným z nich je súdny deň – Athernium, ktoré nastane raz za niekoľko milénií.

Ústrednou postavou románu je princ Vadenor, pochádzajúci z najväčšieho ľudského kráľovstva, ktorý po brutálnom atentáte zmizne. Nikto nevie kam a v celej ríši vyhlásia na jeho hlavu odmenu. Práve keď sa začína hon, nachádza ho tajomná rodina čarodejov, ktorá sa neštíti ničoho.

Viac priamo v knihe.

Sľubujem, že sa dočkáte rôznorodých magických bytostí, rás a kultúr, o ktorých verím, že sú originálne a zaujímavé. To už ale budete musieť posúdiť sami.“

V kampani priznávaš, že svet knihy si budoval viac ako desať rokov, ako dlho trvalo potom samotné písanie?

„Toto je veľmi náročná otázka. Prvé strany textu vznikli niekedy v rokoch 2015-2016. Potom však prišli časy, keď som za rok napísal len pár strán. A potom obdobie, kedy som príbeh rozpísal, zistil, že nefunguje, tak som ho napísal znova a potom ešte raz.

Povedal by som, že finálnu verziu som od prvej vety po poslednú písal asi rok až dva. Následne prišiel ďalší rok prerábok, doplňovania a korekcií.“

S akými prekážkami si pri písaní a tvorbe sveta zápolil?

„Keď sa nad tým spätne zamýšľam, je vcelku zaujímavé, že tvorba príbehu a samotného sveta mi išla tak povediac od ruky. Áno, samozrejme, orientovať sa vo všetkých faktoch a reáliách tak komplexného sveta, nie je jednoduché. No pri jeho stvorení, pred mojimi očami svet Eneth ožil a jednotlivé kúsky, nech boli akokoľvek komplikované, takmer vždy zapadli. A to bez toho, aby som sa nad tým príliš zaoberal.

Občas ma potrápila faktografia. Pravidelne som musel kontrolovať vzdialenosti, priemerné rýchlosti lodí, prepočítavať platidlá, fyzicky simulovať bojové scény. Dokonca som počítal veľkosť meteoritu, ktorý by pri dopade spôsobil kráter konkrétnej veľkosti...

No tou najväčšou výzvou bolo napísať príbeh o putovaní z bodu A do bodu B, tak aby bol pútavý. V hlave to vyzerá fajn, no keď to začnete písať, uvedomíte si, že to nie je vôbec také jednoduché.“

Aké sú odozvy – či už v kampani, alebo od ľudí, čo rukopis čítali?

„V čase pred spustením kampane som mal naozaj veľké obavy, ako to celé dopadne. Bál som sa, že sa dočkám len minimálnej odozvy.

Nestalo sa! Namiesto toho kampaň doslova vyletela, za hodinu a pol prerazila prvý míľnik (1000 eur) a rýchlo som musel nahadzovať ďalší. Momentálne táto prvá nárazová vlna mierne utíchla, no aj tak sa zdá, že je kampaň vnímaná kladne. (Za necelý týždeň sa naplnil už tretí míľnik!)

Priznávam, cítim pocit zadosťučinenia, pretože som si marketing robil sám a dosť som sa s ním natrápil.

Samozrejme, skutočný okamih pravdy nastane, až keď sa prví prispievatelia dostanú ku svojim knižkám a začnú čítať.

Verím však, že kniha väčšinu z nich nesklame.  (Určite sa nájdu aj takí, ktorým sa až tak páčiť nebude.) Vďaka doterajším ohlasom od ľudí, ktorí knihu už čítali verím, že jej kvalita nespočíva len v prezentácií, ale aj v obsahu.“

Bude aj krst?

„Áno! Krst určite plánujem. Presný dátum ešte len zisťujem, ale malo by to byť koncom apríla, prípadne začiatkom mája.“

Máš pocit, že na Slovensku má domáca tvorba menšiu podporu? (Ľudia sa vyhýbajú slovenskému autorstvu.) Prečo?

„Myslím, že to závisí najmä od žánru. No som presvedčený, že tomu tak minimálne pri fantastike naozaj je.

Prečo si to myslím? Sám som tak trochu pokrytec a  radšej siahnem po zahraničnej fantasy, než po domácej.

Uvažoval som, prečo tomu tak je a prišiel som na niekoľko vecí.

V prvom rade je to celkom logická a pragmatická záležitosť. Zahraničné knihy by mali byť štatisticky kvalitnejšie, pretože aby sa sem dostali, musí ich niekto na Slovensko distribuovať prípadne ešte aj preložiť. Na to aby sa tak stalo by mala kniha spravidla uspieť na domácom trhu a až potom na tom zahraničnom, čím sa tak povediac oddelí zrno od pliev.

Samozrejme, ani z ďaleka to neplatí paušálne a zahraničná literatúra, nie vždy znamená vyššiu kvalitu. Verím však, že podľa tohto kľúča uvažuje veľa ľudí.

Druhý dôvod, ktorý ja ako čitateľ fantastiky vnímam, je podľa môjho názoru nedostatok domácej ‚epickej high-fantasy‘.

Od malička som miloval veľkolepé fantasy príbehy. Či to boli filmy, hry alebo knihy. Drvivá väčšina fantasy, ktoré som zbožňoval, mali spoločnú jednu vec. Odohrávali sa v ohromujúcich komplexných svetoch. Mám však pocit, že tento subžáner fantastiky sa na Slovensku takmer nevydáva. Neviem, či je to nezáujmom autorov alebo prílišnou opatrnosťou vydavateľov, no keby ste si otvorili stránku akéhokoľvek kníhkupectva, vyhľadali slovenské fantasy, tak zistíte, že počet vydaných high-fantasy ság za posledných desať až pätnásť rokov zrátate na prstoch jednej ruky.

S tým je spojený aj môj ďalší problém. Toto je čisto vec preferencií a plne rešpektujem každého, kto to má inak, no ja, ako čitateľ, nechcem čítať o našom svete. Ak fantasy, tak plnými dúškami!

Mám však pocit, že sa slovenská literárna scéna príliš sústredí na to, aby bola naša fantasy slovenská a už omnoho menej na to, aby bola fantasy.

Preto som sa rozhodol zobrať to z opačného konca a napísal som niečo, čo mi medzi slovenskými príbehmi chýbalo. To, či sa mi to podarilo a stálo to za to, budete musieť posúdiť vy 😄!“

Andrej Oško (1994) je celoživotný fanúšik fantastiky. Jeho tvorbu nájdete v antológiách Istrocon 6, Slovenské temno a v hororovom časopise Charon.

Vedie podcast Príbehy z iných svetov. Venuje sa aj ďalším aktivitám spojenými so šírením povedomia o slovenskej fantastike (prednášky, LARPy, stolové RPG).