3 min read

Základ úspechu? Nebojte sa škrtať a prepisovať, hovorí Adriana Macháčová

Základ úspechu? Nebojte sa škrtať a prepisovať, hovorí Adriana Macháčová
Foto: Pixabay

O tom, aký malý je slovenský trh a čo tu nefunguje sa už toho popísalo... Tak som si povedala, že sa na to, ako postupovať, ak píšete, popýtam tých najkompetentnejších – domácich autoriek a autorov.

Moja predstava bola skromná – takzvane novinárska – pošlem otázky, tie skĺbim do článku a je to. Ale chyba lávky, oslovila som totiž ľudí, čo píšu. A očividne píšu rady a radi. A ešte aj dobre.

Takže na svete je „seriál” o radách pre začínajúcich.

Nech sa páči prvý diel a v ňom obľúbená Adriana Macháčová.

„Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás,“ predstavuje svoju tvorbu. Pri jej knihách platí, že s čitateľkami nehrá lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Jednoducho musíte vedieť, ako to dopadne.

Adriana píše knihy o tom, čím ženy žijú – rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. Jej knihy sú zo života a nejedna tam nájde to svoje. Práve preto sú tak obľúbené. (Inak si myslím, že ju čítajú aj muži. Nie je veru pravda, žeby ich vzťahy nezaujímali.)

Tu však Adrianina tvorba zďaleka nekončí. Osobne som na ňu narazila pri knihe Šokujúca aféra, ktorú napísala spolu s mojím exkolegom z denníka Sme Róbertom Dydom. Spoločne napísali ešte dve ďalšie. (O Róbertovi a jeho návode na literárny úspech nabudúce :).)

Na slovenskom knižnom trhu už uspela 17-krát a na jeseň vyjde jej ďalšia kniha. A niektoré vyšli aj v českom a nemeckom preklade.

Za to stojí sledovať ju aj na sociálnych sieťach, napríklad jej postrehy z Holandska by si zaslúžili vlastnú knihu :).

Takže čítajte a učte sa! Adriana v odpovediach ponúka návod ako na to.

Čo by si poradila začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Napísať knihu môže byť niekedy utrpením. Hovorí sa, že potrebujete iba 10 percent talentu, zvyšných 90 percent je tvrdá práca. Nestačí iba originálny nápad, sú to osamelé hodiny pred monitorom počítača a občas to trvá aj poriadne dlho. Popravde, neverím spisovateľom, ktorí tvrdia, že si užívajú svoj čas s postavami zápletiek. Znie to pekne a možno to funguje, ale u mňa nie. V hlave toho riešim príliš veľa – dej, dialógy, či nečakané prekvapenia, takže na relax niet čas.

Adriana Macháčová (1966) vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2011 debutovala románom Cudzie vzťahy. Na jeseň jej vychádza osemnásta kniha. Foto: Archív AM

Ako teda na to? Skôr ako sa začínajúci autor pustí do prvej kapitoly, mal by napísať poviedku, aby vedel, čo táto práca obnáša. Ak ho písanie baví, môže skúsiť niečo väčšie. Takže, milí autori, pripravte si svoj príbeh v hlave alebo aj na papier. Aj keď budete počas písania veľa meniť, určite sa nezaseknete. Čiže hlavné postavy, udalosti, rozuzlenie by ste mali vedieť dopredu. Tiež je dôležité si ujasniť, kto bude knihu čítať, kto je vaša cieľová skupina, ktorej chcete niečo povedať. Vyberte si miesto, kde sa cítite dobre a nič vás nebude rozptyľovať. Prvá veta a potom to už ide.

Neponáhľajte sa však. Čítajte si dialógy nahlas a počúvajte ako znejú. Sú prirodzené? Vyjadril by sa tak muž alebo dieťa? Nebojte sa škrtať a prepisovať.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„Nenechajte si príbeh iba pre seba. Povedzte o ňom najbližším priateľom. Budú sa vás pýtať, ako vám práca ide a to je tá správna motivácia, ktorá vás donúti stanoviť si nejaké termíny. Nie je nič horšie, ako si pri písaní robiť neprimerane dlhé pauzy. Keď píšem, tak píšem. A to každý pracovný deň. Tak veru. Napokon, keď bude váš rukopis hotový, neunáhlite sa, nebuďte príliš horliví a neposielajte ho hneď do vydavateľstva. Poproste niekoho, aby si ho prečítal a dal vám spätnú väzbu. Bez ohľadu na množstvo komplimentov, sám sa ešte kriticky pozrite na svoj príbeh, a opäť sa nebojte škrtať a prepisovať. To je základ úspechu, ktorý stojí za to.“

Ako preraziť na slovenskom knižnom trhu? Vybrať si vydavateľstvo či samovydanie?

„Recept asi neexistuje alebo o ňom iba neviem. Podľa mňa je to viac o šťastí. Ale nik by sa nemal dať odradiť počiatočným neúspechom. Mal by si robiť prieskum, aký žáner letí v zahraničí a doma, navštevovať knižné veľtrhy a pozorovať, ako to robia iní. A samozrejme, vytrvať, hoci to môže byť ťažšie ako sa zdalo.“