Ako sa pri písaní nestratiť? Nechajte sa viesť príbehom, radí Veronika Homolová Tóthová
Čo robí zo zhluku viet dobrú knihu? Predsa príbeh! Na ňom stojí a padá i samotná tvorba. Ak je dobrý, pomôže vám nielen začať (lebo máte dôvod písať), ale i vytrvať.
Autorka nezabudnuteľnej knihy Mengeleho dievča Veronika Homolová Tóthová radí „nebáť sa meniť a prepisovať a nechať sa príbehom viesť“. A to i vtedy ak sa zrazu dej i postavy vyberú kamsi inam ako ste pôvodne zamýšľali.
Pomôže tiež prečítať si svoje riadky postojačky, dodáva Veronika podľa rady neznámeho autora (ak viete, kto to bol dajte mi vedieť :) ). Ak myslíte totiž len na to, aby ste si konečne sadli/ľahli/pohli sa, je to jednoducho slabé.
A s tým súvisí i to staré známe „škrtajte“. Veru áno, odporúča to i ona.
A to i vtedy, ak ide o obľúbenú pasáž, či tvrdo vydreté riadky. Ostatne stačí si otvoriť jej vyššie spomínanú knihu – nič navyše v nej nie je! A pritom je zrejmé, že musela toho načítať, naštudovať a napočúvať oveľa viac ako sa dostalo na papier.
A čo je podľa Veroniky najťažšie na písaní? Možno vás to prekvapí (tak ako mňa), ale práve odovzdanie diela do tlače. „Keď už rukopis pustíte do tlače, musíte sa pripraviť na to, že už viac nie je váš – stáva sa ,spolumajetkomʻ každého čitateľa,“ vysvetľuje. Ono totižto nikto z nás nečíta rovnakú knihu.
Každý a každá čítame úplne iný príbeh.
A možno by vás rovnako ako mňa niektoré knihy, čo ste čítali v mladosti, teraz po rokoch prekvapili. Odviate vetrom v trinástich bol iný príbeh ako v dvadsiatke a úplne iný po narodení najstaršieho syna. To isté platí o útlej knižke V ohromení a strachu, či historkách o malej redakcii v knihe Nedokonalci.
A to je na knihách práve to úžasné...
Pozor spoiler!
Na záver sa od autorky bestsellerov dozviete, čo letí a ako to neprepáliť s reklamou :).
Nech sa páči, úžasná - bestsellerová - Veronika Homolová Tóthová!
Čo by si poradila začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Pri písaní prvej knihy sú podľa mňa dôležité dve veci – začať a vytrvať. A neprekvapivo je to tak aj pri všetkých nasledujúcich knihách. A nebáť sa meniť a prepisovať a nechať sa príbehom viesť. Ak je dobre vystavaný a funkčný, zrazu zistíte, že vás dej vedie aj inam, ako ste zamýšľali. A rovnako postavy majú aj iné charakteristiky ako ste im prisúdili na začiatku.
Ak niekto má tú túžbu, ba až nutkanie, že musí ten príbeh dať na papier, dovolila by som si skôr radu, ktorá sa týka procesu po napísaní rukopisu. Je naozaj nutné, pripraviť sa na to, že sa nájdu čitatelia, ktorí knihu pochopia úplne inak ako autor zamýšľal, aj keď on sám si myslí, že to ani nie je možné. Alebo takí, ktorí v nej budú hľadať to, čo v nej nie je a ani nemalo byť, no budú to knihe a autorovi vyčítať.
Keď už rukopis pustíte do tlače, musíte sa pripraviť na to, že už viac nie je váš – stáva sa ,spolumajetkomʻ každého čitateľa. A práve to je tá najťažšia časť písania kníh.“
Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?
„Nie je nutné čitateľa zahltiť množstvom informácií a ukazovať na nich, koľko ste si toho k stvoreniu príbehu naštudovali. Či už je to história, architektúra, či numizmatika – ak ich potrebujete poznať pre uveriteľne vystavaný príbeh, nesnažte sa v každej vete dokázať, čo všetko o tom viete. Tento pocit, že si autor dôkladne naštudoval podklady a vie o čom píše, by mal vyplynúť z textu, ktorý zároveň je stále románom a dobre sa číta.
S tým súvisí ďalšie odporúčanie – škrtajte. Prvá verzia je dôležitá, lebo bez nej by nevznikla druhá, tretia, či ôsma. Nespomeniem si, ktorý úspešný spisovateľ to povedal, ale jeho rada znela – Keď už máte verziu, ktorej najviac veríte, postavte sa a čítajte si ju postojačky. Ak vás text vtiahne tak, že vám nebude prekážať, že stojíte, je to dobré. Ak od neho myseľ bude odbiehať k tomu, že by ste si už radi sadli a budete preto preskakovať niektoré opisy, škrtnite ich.
Aj také, ktoré sú vaše obľúbené, vypiplané, milované. ,Kill your darlingʻ - nekompromisne vyhoďte odstavec, na ktorom ste možno pracovali dni a samostatne je skvelý, ale ak pri ňom príbeh drhne, musí ísť preč. Pre dobro celého textu.“
