Ako sa rozpísať? Vypľujte myšlienky, vylaďte text a podeľte sa oň, radí Tomáš Ulej
Postavy v hlave si žijú svoj život, no strana zostáva prázdna...
Ako dostať svoj príbeh na „papier“?
Podľa Tomáša Uleja pomôže prestať riešiť ako vety vyzerajú, odložiť bokom neustále vyhľadávanie a jednoducho hádzať – teda jeho slovami pľuť, myšlienky na stranu.
Ak vás tento problém trápi, vyskúšajte Tomášov recept na prázdne strany – teda metódu „vypľutia myšlienok“.
Ako na to?
„Donútite sa v prúde vedomia napísať všetko, čo chcete povedať, primitívne, s gramatickými chybami, bez prerušovania,“ vysvetľuje Tomáš. Ak sa chcete zastaviť a čosi vyhľadať, jednoducho tam len dáte otázniky alebo inú značku, aby ste vedeli, kam a čo treba neskôr doplniť.
A píšete, píšete a píšete.
Na doladenie formy, bude čas potom. Predsa len sa ľahšie vylepšuje text keď je napísaný, ako keď ho nie a nie preniesť na papier, že áno :D?
Ale pozor!
Pri editovaní však netreba strácať roky, lebo upadnete do pasce nekonečného vylepšovania textu. „Čím dlhšie sa totiž dívate na vetu, tým menej ste jej pánom,“ upozorňuje Tomáš.
Keď už máte čo-to napísané, Tomáš radí, ukázať to!
A to najmä ak vás trápi neistota! Dobrá kritika vás totiž dokáže posúnuť ďalej o míľový krok.
Tu sa nedá robiť nič iné, len súhlasiť.
Mňa samotnú dokáže konštruktívna spätná väzba nakopnúť oveľa viac ako jemné pohládzanie :D. I keď musím priznať, že ukázať svoje písačky, býva ťažké-preťažké, keďže nielenže som introvertná, ale sa stále zmietam v neistotách.
Len pozor, koho si ako prvého čitateľa či čitateľku vyberiete. Problematickí bývajú najmä blízki ľudia. Kritika sa tak stáva ošemetnou záležitosťou, čo môže na kratší či dlhší čas zahustiť domácu atmosféru :D.
A vy to máte ako?
(Osobne, ak túžim pohladiť, posuniem text mame :), ak chcem počuť, že dačo chýba mužovi :D. No a potom sú tu profesionáli – ďakujem Robo :D.)
Nech sa páči,Tomáš Ulej!
Čo by si poradil začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Necítim sa ako človek, čo by mal mandát komukoľvek radiť, lebo všetko, čo poradím, je to, s čím aj ja sám stále bojujem:).
Ale ak, tak čosi predsa:
1. Ako na syndróm prázdnej strany?
Roky bojujem s ,čumenímʻ do prázdnej strany. Za hodinu jedna veta, ktorú vymažem, znova napíšem a čítam stále dookola. Len podľa plných internetových fór autorov viem, že nie som sám.
Niektorí spisovatelia alebo novinári sú z prázdnych strán takí zúfalí, že svoj text vkladajú pomedzi iný text, len aby presvedčili mozog, že v skutočnosti nie sú ešte len na začiatku písania.
Mne pomáha metóda ,vypľutia myšlienokʻ - spočíva v tom, že oddelíte samotné písanie od editovania alebo hľadania finálnej formy.
Skrátka sa donútite v prúde vedomia napísať všetko čo chcete povedať, primitívne, s gramatickými chybami, bez prerušovania. Nič nevymazávať, ak potrebujete dohľadať nejakú informáciu, meno človeka, čokoľvek - len na to miesto dáte veľa otáznikov, aby ste neskôr vedeli, čo treba doplniť, ale teraz sa tým nemusíte zdržovať. Editovanie, hľadanie formy, alebo preskupovanie celého textu necháte na ďalšie sedenie. Vždy zaručene pomôže.
2. Dajte to skoro niekomu čítať.
Veľa píšucich ľudí tvrdí, že ich nezaujíma, čo si o ich texte myslia druhí. Nechcú byť nikým alebo ničím ovplyvňovaní.
Ak k nim patríte aj vy, nasledujúce rady nie sú pre vás.
Ak ale patríte k druhej skupine ľudí ako ja, ktorí sa neustále zmietajú v neistotách, tak paralyzujúcich, že im to bráni pokračovať v písaní - potom si nájdite od prvého momentu svojho ,čitateľaʻ - kritika - niekoho sčítaného, niekoho, kto sa vám nebojí povedať pravdu a ukazujte mu svoje texty hneď. Napríklad už po napísaní prvej kapitoly. Alebo ešte skôr.
Cudzie oči vám pomôžu pohnúť sa ďalej. Hľadať pre vaše myšlienky tú najlepšiu formu. A čiastkové ciele (,dopísať kapitoluʻ) namiesto ,dopísať knihuʻ sú oveľa ťažším orieškom aj pre prokrastinačné chúťky.
K predchádzajúcej rade patrí dodatok - blízki ľudia sú zradné plemeno! Nech váš kritik nie je nikto, koho máte príliš radi alebo on má príliš rád vás. Blízki ľudia, buď nebudú chcieť zraniť vaše city a nepovedia vám pravdu, alebo keď vám dajú kritiku, vy ju nebudete vedieť prijať a urazíte sa. Tretia možnosť je, že z lásky k vám ani nie sú schopní objektívne sa pozrieť na váš text.“
