Zlaté pravidlo? Písanie je najmä o tom, čo sa do knihy nedostane, hovorí René Nekuda
Každý a každá (ako inak) dúfame, že tá naša kniha sa aspoň na chvíľu zjaví v rebríčkoch čítanosti, získa cenu či pochvalné recenzie... Pravda je však prostá - niekedy je lepšie dielo poriadne preškrtať a prepísať, inokedy úplne stiahnuť.
„Písanie je skôr o tom, čo nenapísať, než o tom, čo napísať. K dobrým revíziám patrí kritické čítanie,“ hovorí český autor René Nekuda. Dodáva, že nie všetko, čo bolo dokončené, musí byť i vydané.
A veru dobre radí! Nielenže napísal tri knižky, čo v Česku trhajú rebríčky popularity, ale vedie i kurzy tvorivého písania. O tom, čo trápi prvoautorov, tak vie viac ako dosť :). A mimochodom jeho kniha Příběhostroj práve vyšla v slovenčine ako Príbehostroj vo vydavateľstve Monokel.
Aký je teda recept na dobrú literatúru?
Udržať si nadhľad a vytrvať! Tieto dve cnosti vyriešia podľa Reného väčšinu problémov pri písaní – a to najmä pri rozbehu. Tá prvá nám totiž umožní pozrieť sa na naše riadky nezaujate. Zíde sa tak počas písania, no najmä na konci, keď je treba dielo podrobiť kritike. A tá druhá nás udrží pri práci, lebo o tom to je – písať, písať a písať!
Ešte predtým ako sa pustíme do prvej knihy, radí René poriadne si zvážiť, čo chceme dosiahnuť. Stačí si úprimne a od srdca odpovedať na tri otázky.
Tu sú:
1. Píšeme pre seba a svojich najbližších či na knižný trh? Aha, jasne, chceme preraziť... tak to budeme potrebovať nielen nadhľad ale i vytrvalosť, ale i remeselné zručnosti.
2. Píšeme nárazovo či sme makači? Od toho sa odvíja nakoľko bude treba prepisovať a kedy. Každopádne je dobré poznať, aký sme typ, lebo nejde len o to začať, omnoho dôležitejšie je vydržať do konca.
3. A do tretice, tá najdôležitejšia: Koľko sme ochotní knihe obetovať? (Teda - vyjde nám na hypotéky a teplé rožky alebo si čas na písanie budeme kradnúť popri robote?) Písanie knižného diela totiž netrvá krátko, výsledok je neistý a z biedy nás na našom (platí i český trh) pravdepodobne nevytrhne.
Áno, samozrejme, tvorba je zábava. (Veď ak nás písanie nebaví, je lepšie sa poobzerať po neičom inom...) No práve vyššie spomenuté je často dôvodom, prečo sa počiatočné nadšenie zmení na „horor“, upozorňuje René. A tiež prečo rukopisy zostávajú vo veľkej miere nedopísané…, dodáva.
Nech sa páči, René Nekuda.
Čo by Ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Ako prvé si ujasniť nielen tému a hlavné posolstvo, ale aj spôsob práce pri tvorbe knihy.
Ide o knihu určenú len pre mňa a blízke okolie? Alebo chcem osloviť aj ľudí, ktorí ma nepoznajú? To sú dva úplne odlišné spôsoby písania.
Ďalej si treba zvážiť či som ,plánovač/kaʻ, alebo skôr typ, čo sa nechá unášať písaním a až potom rieši, kam ho to dovedie. V druhom prípade musím byť pripravený na podrobné a zdĺhavé revízie.
Okrem toho je načim si ,natvrdoʻ priznať, čo písaniu môžem a chcem obetovať. A tiež, čo musím kvôli tomu vo svojom živote zmeniť. Len málokto má hneď vhodné podmienky na dlhodobý a náročný proces, akým písanie knihy nesporne je.
A áno, tvorba môže byť zábava. No práve spomenuté faktory sú často dôvodom, prečo sa z počiatočnej radosti z písania stane horor. A tiež prečo rukopisy zostávajú vo veľkej miere nedopísané…“
Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?
„Nadhľad a vytrvalosť sú dve cnosti, ktoré dokážu vyriešiť väčšinu najčastejších začiatočníckych nešvárov. Nadhľad znamená súdnosť a úprimnosť k sebe. Vytrvalosť zase vydržať pri písaní aj potom, čo prejde počiatočné nadšenie. A po dopísaní prvej verzie, prichádza opäť na rad nadhľad – urobiť treba revízie, ktoré sú najmä o remesle a logike.
Písanie je totiž skôr o tom, čo nenapísať, než o tom, čo napísať. K dobrým revíziám patrí tiež kritické čítanie. A tiež treba podotknúť, že nie všetko, čo bolo dokončené, musí byť i vydané.“
