Ako na knihu? Píšte o tom, čo ste prežili, zostavte si pavúka a papierovú osnovu, radí Peter Šloser
Strácate sa v spleti postáv?
Splývajú vám kapitoly?
Neviete sa posunúť k plánovanému záveru?
Vráťte sa na začiatok a vyskúšajte to ako Peter Šloser!
„Po dopísaní každej kapitoly v notebooku, si zaznamenám do zošita, čo z nej vyplýva – čo mám spomenúť v ďalšom texte a odstránim chyby,“ hovorí. No – a tu tkvie tajomstvo uľahčenia tvorby - ešte pred samotným písaním si pripraví základnú kostru postáv a deja. Využíva pritom vzťahový diagram. V ňom má nielen charakteristiku postáv, ale aj ich vzájomné prepojenia.
Geniálne!
Pri akomkoľvek zaváhaní, stačí len jedným okom mrknúť a ide sa ďalej...
Peter tiež odporúča písať o tom, čo poznáme, a čo sme zažili na vlastnej koži. Text je tak uveriteľnejší. Ak nám nejaká skúsenosť či vedomosť chýba, netreba zúfať – ale pýtať sa! „Nikto nevie všetko, pri opisovaní neznámej problematiky netreba váhať a osloviť s požiadavkou o radu znalú osobu,“ hovorí.
Okrem toho Peter radí nezahltiť čitateľov siahodlhými opismi a nenaťahovať kapitoly. Jednoducho písať svižne! A vybrať si tému, ktorá ľudí zaujíma. A tak sa vám možno podarí to, čo jemu a kladná odpoveď z vydavateľstva príde po dvoch týždňoch, hoci nemáte ešte ani dopísané!
A ak si neviete rady, napíšte mu!
„Na konkrétnejšie otázky každému rád odpoviem“ sľubuje Peter.
Takže koniec ostychu! V závere článku nájdete aj kontakt, kam adresovať svoje otázky :). Vážne!
A mimochodom, Peter síce píše pod pseudonymom, svoje meno však netají :). „Peter Šloser je môj autorský pseudonym. V úradných dokladoch mám uvedené meno Peter Chudý,“ píše priamo i na svojom facebookovom profile. Písať totiž začal ešte v službe. Svoje meno neskôr odtajnil, pretože – ako sa nechal počuť - chýbal mu kontakt s čitateľmi.
Nech sa páči, Peter Šloser!
Čo by ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„V prvom rade autor musí mať jasno, o čom chce konkrétne písať.
Pri tvorbe príbehu inšpirovaného skutočnosťou (ako je to v mojom prípade), ale aj fikcie, je potrebné vytvoriť si minimálne základnú kostru postáv a deja. Ja používam vzťahový diagram (tzv. pavúk), do ktorého si zaznamenám jednotlivé postavy s podstatnými rysmi a väzbami.
Pred písaním si tiež pripravím textovú osnovu, hárok formátu A4 rozstrihám na osem kusov, na každý napíšem stručný obsah kapitoly (minimálne 10 úvodných).
Po dopísaní každej kapitoly v notebooku, si zaznamenám do zošita, čo z nej vyplýva – čo mám spomenúť v ďalšom texte a odstránim chyby.
Viem aký bude záver knihy, tomu prispôsobujem dej.“
Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?
„V prvom rade by si mal autor zvoliť tému, ktorú prežil, má o nej dostatok informácií alebo mu vlastná predstavivosť vytvorí dokonalý obraz o opisovaných udalostiach.
Nenafukovať text zbytočne dlhými opismi (osôb, predmetov, objektov, prírody...), tieto časti čitatelia často len preletia očami. Nepísať dlhé kapitoly, pri kratších ich čitateľ prečíta na jeden dúšok niekoľko aj napriek tomu, že obsahujú viac textu ako jedna dlhá.
Po ukončení rukopisu, treba text minimálne dva krát prečítať, odstrániť nedostatky. Aj tak tam potom nejaké zostanú.
Nikto nevie všetko, pri opisovaní neznámej problematiky osloviť s požiadavkou o radu znalú osobu.“
