Ako dobre písať? Zabudnite na vetný barok, text musí lahodiť oku i uchu, radí Monika Kapráliková
Pridlhé vety sú smŕŕŕŕŕť! Ak do konca vety čitateľ či čitateľka zabudne ako začala... Preto preč so zložitými, kvetnatými vetami, preč so spisovateľským barokom, odporúča Monika Kapráliková. A veru vie o čom hovorí. Čítanie by malo podľa nej ísť hladko ako jazda po voľnej diaľnici, žiadne trmácanie po ceste plnej výmoľov a provizórnych záplat.
Ako na to?
„Ideálnym riešením je nájsť si editorku alebo editora, alebo aspoň jazykovú korektorku či korektora,“ vysvetľuje Monika. Kniha by mala ladne plynúť, nezadrhávať sa - a s tým vám najlepšie pomôže profesionál, dodáva.
Či text pekne odsýpa sa dá skontrolovať i hlasným čítaním. A netreba si ani namáhať hlasivky!
Existuje predsa jednoduchá funkcia v aplikácii Word, ktorá premení text na hovorené slovo, vysvetľuje Monika. „Skúste zavrieť oči a sledovať, či vás pri počúvaní nič neruší, či v texte nič nezvyšuje alebo naopak, pre lepšiu obrazotvornosť nechýba,“ hovorí.
Monika tiež odporúča, dopriať si na písanie čas. Kreatívny proces potrebuje dozrieť, nesvedčí mu stres z blížiaceho sa dátumu odovzdania. „Mňa osobne stres pri písaní paralyzuje. A tak, ak môžete, ponúkajte váš nový text až vtedy, kedy už máte aspoň jeho tri štvrtiny dokončené,“ radí. Potom sa podľa nej aj termíny dohadujú akosi ľahšie.
Ešteže v tomto seriály rozhovorov dávam takzvané „plávajúce deadliny“ :). Akosi ma nebaví fungovať denníkovo. Na mysli mám novinársku prax, keď žiadate odpovede do určitej – pomerne šibeničnej hodiny. Iné je však takto naháňať odborníkov a expertky pre spravodajské denné témy a iné ľudí na vlastný blog. Tu som (v rámci batoľacích možností) pani svojho času :).
Mimochodom, Monika je žena, čo búra predsudky nielen na itečkárskom poli, ale i v tom knižnom. Len tak ďalej! Po spolupráci na knihe o ženách v slovenskej histórii, chystá knihu o žene v tieni Jána Smreka – teda manželke. Tá – žiaľ – popri troch deťoch a spoločenskom manželovi, písala len do šuflíka. A to je škoda. Monika vytiahla jej tvorbu na svetlo a čoskoro si tak o nej môžeme prečítať i my. Už sa tešíme.
Za pozornosť stojí i Monikina rozcestovanosť a rozhľadenosť! Je jednoducho taká Leonarda da Vinci, robí viacero vecí a všetky jej idú :). Okrem toho ma vždy dostane, aká je príjemná v komunikácii.
Nech sa páči, Monika Kapráliková!
Čo by si poradila začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Najmä sa nezľaknúť cesty. S najväčšou pravdepodobnosťou bude kostrbatá, plná nečakaných odbočiek i strmých zákrut, dláždená pochybnosťami aj otázkami najrôznejšieho druhu. Je potrebné si pre ňu dopriať čas. Veľa času.
Nech je naša vôľa aj plánovanie sebalepšie, cesta od rukopisu k papierovej knihe trvá niekoľko mesiacov a nie každý s tým na začiatku počíta.
Ideálnym riešením je nájsť si editorku alebo editora, alebo aspoň jazykovú korektorku či korektora. Hoci sa vám váš jazykový štýl môže zdať originálny, je veľmi dôležité, aby text plynul – aby po ňom čitateľ brázdil ako po diaľnici a nie ako po hradskej plnej výmoľov. A s tým vám najlepšie pomôže profesionál.“
Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?
„Mne osobne napádajú dve: vyvarovať sa dlhých, barokovo-kvetnatých viet a nepísať pod tlakom termínov.
V dnešnej dobe platí snáď dvojnásobne, že by sme nemali skúšať čitateľovu pozornosť pridlhými a bezobsažnými vetami. Jednoduchým nástrojom na overenie, ktorý tu už niekto odporúčal a sama ho často využívam, je si text nahrať. Dnes už na to dokonca existuje jednoduchá funkcia v aplikácii Word, v ktorej jedným kliknutím premeníte text na hovorené slovo. Aj hlas, ktorý aplikácia ponúka, má celkom príjemný slovenský prízvuk. Skúste zavrieť oči a sledovať, či vás pri počúvaní nič neruší, či v texte nič nezvyšuje alebo naopak, pre lepšiu obrazotvornosť nechýba.
Druhou chybou, ktorú som urobila opakovane a už som si sľúbila, že k nej musím pristúpiť inak, bolo písanie na konkrétny termín. Pri najlepšej vôli sa mi ho nikdy nepodarilo dosiahnuť.
Kreatívny proces potrebuje čas a blížiaci sa termín dokáže vystreliť adrenalín do nebeských výšin, ale nie vždy ku prospechu veci. Mňa osobne stres pri písaní paralyzuje. A tak, ak môžete, ponúkajte váš nový text až vtedy, kedy už máte aspoň jeho tri štvrtiny dokončené.
Bez deadlinov by pravdepodobne nevyšla nikdy žiadna kniha. Z osobnej skúsenosti už však odporúčam nastavovať rámcové termíny až po tom, ako máte väčšinu kreatívneho procesu za sebou.“
