Ako na písanie? Cibrite si slovnú zásobu a pracujte na štylistike, radí Mária Danthine-Dopjerová
Milujete Paríž? Tak ste na správnej adrese! Čo-to o písaní nám prezradí Slovenka žijúca roky rokúce vo francúzskom meste snov, Mária Danthine-Dopjerová.
A toto som napísala troška naschvál jemne (ale len jemne jemnučko) pateticky, aby som sa rovno premostila k jej zaujímavému postrehu.
„Pred rokmi ma ktosi kriticky upozornil na patetickosť, odvtedy na to pri písaní stále myslím,“ priznala. A ja jej musím zatlieskať, lebo popravde tiež patetické písanie nemusím. Mária dodáva, že vyhnúť sa treba i moralizovaniu.
A s tým sa tiež nedá iné ako súhlasiť!
Mária tiež odporúča vynechať zbytočné vysvetľovanie toho, čo je z textu jasné. Nech aj čitatelia zapremýšľajú! Netreba ich podceňovať, dodáva. Pozor si tiež treba dať na silený humor. Ak sa totiž nasilu snažíme, vyznie to skôr trápne ako vtipne. Opäť pripomína, že musí zapracovať i fantázia čítajúcich.
A ako sa v písaní zlepšiť?
Mária radí veľa čítať a pracovať na slovnej zásobe. Hrať sa s textom, skúšať, čo znie lepšie. Zapracovať na štylistike. A tiež pozorovať – ako inak sa dajú písať dialógy čo znejú ako vytrhnuté zo života? No žiaľ nijako!
A čo s napísaným dielom?
Dať ho prečítať niekomu, najlepšie človeku, čo má už bohaté (alebo aspoň bohatšie) skúsenosti s publikovaním, radí Mária. Blízki nám totiž po väčšinou (okrem môjho kritického manžela) nepovedia, že to nie je zatiaľ žiadna sláva :)!
Mária tiež radí nechať napísané odležať a vrátiť sa k tomu po niekoľkých mesiacoch, kľudne i opakovane.
Nech sa páči, Mária Danthine-Dopjerová!
Čo by si poradila začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Napísaný text na istý čas odložiť, vrátiť sa k nemu po niekoľkých mesiacoch. Prípadne sa opakovane dlhšiu dobu k textu vracať, nanovo ho čítať, snažiť sa si nasadiť ,iné okuliareʻ, vžiť sa do kože čitateľa, ktorý vás nepozná.
A tiež dať text prečítať niekomu, kto bude v kritike, čo najobjektívnejší. Niekomu inému ako rodine alebo blízkym, ktorí vám pravdepodobne polichotia. A ak je to možné, dať text prečítať niekomu, kto už má niekoľko článkov alebo kníh publikovaných.
Hoci sa hovorí, že priatelia si majú hovoriť pravdu, myslím si, že blízka priateľka, ktorá nie je z literárneho fachu, vám úprimne nepovie, že vety sú kostrbaté, ťažkopádne, príbeh nedôveryhodný, plytký, dialógy slabé a odtrhnuté od reality.
Odporúčam tiež veľa čítať. Získať cit pre štylistiku, cibriť a neustále si oživovať slovnú zásobu, zamýšľať sa nad odtieňmi zmien významov vo vete. Hoci napríklad pri zmene slovosledu, po vsunutí alebo vypustení jedného slova, častice, spojky.“
