Ako v písaní vytrvať? Denne napíšte minimálne tri vety, hovorí Lýdia Ladanová

Tak to je ona! Lýdia Ladanová, v ktorej románe Nanovo som našla vetu „Kam ide pozornosť, tam ide energia“, a tak vznikol celý tento blog. Teda presnejšie jeho téma :).

A o tom to presne je!

Myslím si, že práve o niečo podobné sa Lýdia svojou knihou snažila. V jej prípade totiž nejde len o samotné písanie, ale i o snahu pridať čosi navyše. „Priala som si, aby kniha, ktorú napíšem, nielen zabavila, ale aj liečila. Už len tým, že ju niekto číta,“ hovorí Lýdia. Ostatne na jej stránkach nájdete i ilustrácie, čo v dospeláckej literatúre nebýva zvykom. Tie si môžete aj vymaľovať (hoci osobne som ich nechala čiernobiele, nejako mi tak viac sedia).

Ku knihe dostanete aj zošit na vymaľovávanie s otázkami, čo idú pod kožu.

Ono vlastne celá kniha je nielen čitateľský, ale i estetický zážitok. Ak to totiž neviete, tak Lydka – ako ju volajú priatelia, i maľuje. A nie hocijako! Vlastne všetky ilustrácie vo svojej knihe nakreslila sama.

A k tomu všetkému robí i divadlo, nádherne tancuje a učí iných ako mať zo života radosť a robiť to, čo ich napĺňa.

Lýdia však okrem inšpirujúcich viet prináša i návod ako pri písaní vytrvať. Napísať podľa nej máme každý deň – ak sa inak nedá - aspoň tri vety. A to si treba priznať, že veru nie je každý deň nedeľa. A hoci niekedy sa vety sypú jedna po druhej, druhý deň akoby uťal a človek smolí slovo po slove. A ešte aj to pri editácii vymaže.

Pomôcť – najmä v začiatkoch, môže sprievodkyňa či sprievodca, čo človeka prevedie úskaliami spisovateľského remesla, radí Lýdia. „Niekoho, kto je ako horský sprievodca po neznámom území,“ hovorí.

A nielen to! Podať pomocnú ruku môže i kamarátka či kamarát na písanie - writing buddy.

U nej to bola práve Katarína Mayer. V tomto prípade však nejde o spoluprácu na jednej knihe, ale skôr o akúsi vzájomnú podporu. Jednoducho o človeka, čo vás vie nakopnúť, keď strácate chuť či silu pokračovať.

Nech sa páči, inšpirujúca Lýdia Ladanová!

Čo by si poradila začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Kým som nevytvorila vlastnú knihu, nevedela som, že toľko ľudí sníva o tom zhmotniť nejaký príbeh alebo svoju tému. Rozprávali mi o tom s iskričkami v očiach a zároveň s pocitom, že ten sen je priveľký.

Mať napísanú a vydanú knihu je skvelý pocit. Asi ako pre tanečníka zatancovať silnú choreografiu. Ale skôr, ako sa učí tanečné kombinácie, mal by vedieť poriadne chodiť ;). Takže ak chcete napísať knihu, nezačínala by som hneď ňou. Mne pomohlo, že som sa učila písať postupne. Písala som články, blogy, príspevky na sociálnych sieťach.

Celý život mi ide o to, dávať veciam hlbší zmysel. A tak som si priala, aby kniha, ktorú napíšem, nielen zabavila, ale aj liečila. Už len tým, že ju niekto číta. Začala som teda písať knihu, akú by som si sama priala prečítať pred pár rokmi. Vtedy sa mi v živote dialo všeličo náročné a ja som nevidela svetlo. Aby v ňom bola láska, múdrosť, nádej a radosť.

Ak chcete napísať čokoľvek, malo by to byť naozaj to vaše. Téma, ktorou žijete, ktorá je pre vás dôležitá, a ktorá vám nedá pokoj. Cesta ku knihe je dlhá, vytrvať vám umožní silný námet či príbeh.

Tesne pred pandémiou som išla na workshop Ako napísať knihu, rozhodnutá konečne tú knihu aj napísať. Workshop viedla Soňa Borušovičová, teraz už moja editorka. Práve Soňa ma posmelila k písaniu románu. Vraj si vnútri už nosím príbeh, ktorý by si mali prečítať ďalšie ženy.

Mať pri sebe niekoho skúseného, kto vás bude sprevádzať celým procesom tvorby – určite aspoň pri prvej knihe, považujem za kľúčové. Niekoho, kto je ako horský sprievodca po neznámom území. Má skúsenosť, nadhľad, vie nakopnúť i povedať, ak schádzate z cesty.

Okrem skúseného sprievodcu odporúčam vybrať sa na autorskú cestu s ,parťákomʻ. Katarína Mayer, skúsená autorka, bola môj ,writing buddyʻ. Funguje to podobne, ako keď sa rozhodnete začať cvičiť, ťaháte sa spoločne. Vždy sa chce niekomu viac, niekomu menej.

A ešte jedna vec. Asi tá najdôležitejšia. PÍSAŤ ;). Ak máte na písanie vyhradené svoje miesto, k tomu si pustíte hudbu na sústredenie, dáte esenciálny olej do aromalampy, uvaríte kávu, to všetko je milé a príjemné. Ide ale o to, či budete písať, aj keď nič z toho nemáte. Dokonca ani chuť. Práve v takých chvíľach som sa držala pravidla napísať každý deň aspoň tri vety. Hocijaké. Len aby sa nepretrhla reťaz.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„Chýbajúci alebo nie čistý zámer autora považujem asi za najväčšiu chybu. To, či vie, PREČO NAOZAJ chce napísať knihu. Čo by mala priniesť jemu a tým, ku ktorým sa dostane. Lebo kniha, ktorú niekto píše najmä ako veľkú vizitku k úspešnej kariére, bude iná, ako tá napísaná napríklad so zámerom oživiť v ľuďoch radosť.

Na jednu chybu som si pri písaní ja osobne dávala pozor.