Ako začať? Vsaďte na podvedomie a prsty sa samé rozbehnú po klávesnici, odporúča Lukáš Cabala

Nič nejde nasilu, ani písanie!

Také je základné múdro, o ktoré sa s nami podelil Lukáš Cabala. „Netlačil by som sa do konkrétneho počtu slov či strán za deň, nenútil by som sa ani sedieť pri tom štyri hodiny,“ radí.

A niečo na tom veru bude.

Lebo, priznajme si, sedieť hodiny len tak naverímboha pri počítači, zápisníku či akomkoľvek inom písadle, nestačí. Chce to nápad, námet, ideu... A kde tie nie sú, tam je veru ťažko, čo napísať.

A čo potrebujeme na napísanie knihy?

Nech sa páči Lukášova päťka:

1. Neodbytný námet...

2. Napísanie začiatku, prvej a druhej kapitoly.

3. Týždňové odležanie napísaného.

4. a) Prvá a druhá kapitola nerušia ani po týždňovom odležaní, píšem ďalej, kým sa príbeh nerozbehne...

4. b) Ak rušia, vrátiť sa späť a prepísať!

5. Každý deň otvoriť dokument a skúšať či sa prsty na klávesnici začnú činiť.

Ľahké, že? :)

Ide v podstate o akési čarovanie, tvrdí Lukáš. „Postavy budú žiť samé a ich charakter nebudete mať úplne pod kontrolou, rovnako, ako nebudete úplne vládnuť príbehu,“ hovorí. Jedným dychom však dodáva, že si treba nájsť kohosi, kto vás bude kočírovať – najlepšie niekoho, kto s vami nie je citovo spätý. A teda redaktora alebo redaktorku, ktorých poznámky nám/vám budú vháňať slzy do očí :). „Práve edičné poznámky vám na vašom vlastnom texte ukážu, akým chybám sa vyvarovať,“ hovorí.

A ešte dačo - Lukáš radí, vyvarovať sa klišé!

A mne sa nedá nič iné len a len súhlasiť, inak nám/vám zostanú len oči pre plač nad editorskými radami :). (Pekné klišé sa mi podarilo, že?)

Nech sa páči, Lukáš Cabala!

Čo by ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Osobne by som sa nepokúšal na prvý šup napísať rovno knihu a ešte aj s ambíciou, aby bola vydaná. Začal by som kratšími textami, skúšal rôzne spôsoby spracovania námetu, štýly vyrozprávania príbehu. Snažil by som sa nájsť, čo mi najviac sedí.

Ak by som mal toto už za sebou - u mňa taká fáza trvala dlhé roky - a v hlave by som držal nejaký námet na čosi väčšie, tak by som skúsil napísať začiatok, prvú kapitolu alebo dve. Nechal by som to týždeň odležať a ak by ma to v hlave nijako nerušilo, pokračoval by som plynulo ďalej.

V prípade pocitu nespokojnosti by som skúsil začiatok napísať úplne inak a opakoval by som to dovtedy, kým by sa príbeh sám nerozbehol.

Netlačil by som sa do konkrétneho počtu slov či strán za deň, nenútil by som sa ani sedieť pri tom štyri hodiny. Ale každý deň by som dokument otvoril a skúšal, či sa takpovediac prsty na klávesnici začnú činiť.

Samozrejme záleží aj na tom, čo píšeme.

Pri žánrovej próze sa k tomu dá pristupovať remeselne a dotlačiť sa k režimu, pri ktorom napíšete päť strán za deň, nie je to problém. Podobne, ako pre maliara nie je problém do zblbnutia robiť portréty na objednávku alebo vymaľovať niekomu izbu. Pri umeleckej próze je to zaujímavejšie, hľadáte si, čo vás nakopne a ako to celé prebieha.

Ak sa vám podarí nechať podvedomie pracovať za vás, budete mať pocit, ako keby ste vedeli čarovať. Postavy budú žiť samé a ich charakter nebudete mať úplne pod kontrolou, rovnako, ako nebudete úplne vládnuť príbehu. Často sa vám bude zdať, že ste skôr čitateľ neznámej knihy, ktorá vám vzniká pod rukami. Akoby samé od seba sa vytvoria prepojenia, ktoré by ste bez písania nevymysleli ani za sto rokov.

Ak čosi správne klikne, javí sa to ako čistá mágia, aj keď zrejme ide o psychológiou racionálne vysvetliteľný jav.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„Chýb, ktoré sa dajú robiť, je milión. Preto je dobré nájsť si redaktora, nie mamu alebo kamaráta, ale redaktora, ktorému je jedno, či budete pri jeho poznámkach plakať. Práve edičné poznámky vám na vašom vlastnom texte ukážu, akým chybám sa vyvarovať.

Mnohé možno budete robiť dokola a nebudete sa mať za to radi, ale postupne veľa z nich ovládnete a prirodzene sa im začnete vyhýbať.

Osobne si myslím, že je dobré sa vyvarovať klišé, ale ak si prečítate pár bestsellerov slovenského pôvodu, zistíte, že ani vysoká miera klišé nebola dôvodom na nepublikovanie. Je ale na vás, s čím do toho pôjdete vy.“

Ako preraziť na knižnom trhu? Vybrať si vydavateľstvo či samovydanie?

„Pre mňa bola dôležitá kombinácia trpezlivosti a práce.