4 min read

Ako uspieť? Na knihu treba neustále upozorňovať, inak sa v záplave ponuky zo zahraničia stratí, radí Katarína Soyka

Ako uspieť? Na knihu treba neustále upozorňovať, inak sa v záplave ponuky zo zahraničia stratí, radí Katarína Soyka
Foto: Pixabay

Byť videný/á rovná sa uspieť!

Toľko poučka z vývoja na knižnom trhu.

Nedávno mi kamarát hovoril, ako sa zmenil svet literatúry a o tom, či sa kniha stane bestsellerom už rozhodujú sociálne siete a nie len kvalitné riadky. Osobne si myslím, teda dúfam, že ešte stále zaváži oboje!

Predsa len, ak je kniha o ničom, skôr či neskôr sa to ukáže. A to už nezachráni ani platená reklama! Každopádne však platí, že ľudia musia o knihe vedieť.

A preto, silu marketingu – napriek nespornej kvalite – nepodceňuje ani úspešná autorka Katarína Soyka.

Jej najnovší počin – poviedka „Ja canto, ty canti, spolu cantiamo“ je v zborníku bizarných poviedok Bulvár podivností. (Mimochodom, jednu tam má aj akási Kollárová.)

A čo radí Katka začínajúcim autorom a autorkám?

„Predovšetkým veľa čítať!“ A k tomu jedným dychom dodáva, že si treba nájsť skupinu rovnako píšucich ľudí, ktorí si text vezmú na mušku.

Čo k tomu dodať?

Nech sa páči, Katarína Soyka!

Čo by si poradila začínajúcej autorke/ autorovi pri písaní prvej knihy?

„Všetkým začínajúcim autorom odporúčam nájsť si skupinu rovnako píšucich ľudí a spolu s nimi svoje texty prehodnotiť. Alebo si aspoň nájsť skúsených betareadov, ktorí sa textu povenujú, prečítajú si ho.

A, samozrejme, predovšetkým veľa čítať!

Ak začínajúci autori plánujú tvoriť pre slovenský trh, mali by čítať knihy slovenských autorov. Darmo je, každý nech píše o tom, čomu rozumie. Samozrejme, ak chcú autori tvoriť pre anglický trh a budú písať po anglicky, potom treba čítať knihy v angličtine.

Každý trh ma totiž svoje špecifiká.“

Akých chýb sa pri písaní knihy vyvarovať?

„Toto je ťažká otázka.

Pri písaní knihy sa treba vyvarovať jedine nezrozumiteľnosti. Nezrozumiteľné knihy nebude nik čítať.

Zrozumiteľnosť často súvisí so štylistikou a gramatikou, ale čitateľ ich takto konkrétne pri čítaní nevníma.

A ešte jedna vec mi napadla.

Často si začínajúci autori myslia, že prišli s niečím jedinečným, výnimočným, novým, čo tu ešte nebolo. V skutočnosti sa tým však ukáže iba to, že málo čítajú.

Hoci originalita sa preceňuje. Všetko už tu tak akosi bolo.

Podstatné je podať príbeh zaujímavo, pútavo a vstúpiť s ním na trh s pokorou. Priveľké očakávania zabíja realita.“

Katarína Soyka (1970) pochádza zo Žiliny. Vyštudovala latinčinu a históriu na Univerzite Komenského v Bratislave. K štúdiu si pribrala ešte čínsky jazyk, ten študovala aj na Univerzite Beijing Yuyan Wenhua Daxue v Pekingu. Spolu s Lenonou Štiblaríkovou založila v roku 2012 žánrové vydavateľstvo Hydra. Debutovala v roku 2011 fantasy románom Sklený vrch. Minulý rok jej vyšla kniha Vladykova pomsta. Najnovšie vychádza jej poviedka v zborníku bizarných poviedok Bulvár podivností. Foto: Archív KS

Ako preraziť na knižnom trhu?

„Dnešný trh je zvláštny.

Ovláda ho premyslený marketing, tomu určite treba venovať pozornosť. Dôležitá je aj forma, nielen obsah. Na svoju knihu musí autor neustále upozorňovať, lebo inak sa v záplave ponuky zo zahraničia stratí.“

Vybrať si vydavateľstvo či samovydanie?

„Ani tu nebude moja odpoveď jednoznačná.

Čitateľ má občas tendenciu samovydanie vopred odsúdiť, knihu podceniť. A je pravda, že autor pri samovydaní často nezvládne napríklad distribúciu, veď kto by s ním spolupracoval, keď má len jednu – dve knihy na konte.

Autor potrebuje čas na tvorbu, no pri samovydaní bude svoj čas deliť medzi korektúry, zalomenie textu, výrobu obálky, tlač, marketing, distribúciu, administratívu, promoakcie... až niekde úplne vzadu ostane jeho ďalšia tvorba.

Vydavateľstvo sa o autora a jeho dielo postará, už má totiž na konte aj iné tituly, poznajú ho čitatelia, takže dielo sa nestratí. Vydavateľstvo zabezpečí všetko. A autor si môže pokojne písať.

Osobne by som samovydanie nezatracovala, vzišiel z neho nejeden dobrý autor/autorka, za všetkých možno spomenúť Mišku Zamari.

Cesta cez vydavateľa je však stále najpohodlnejšia. Vydavateľ znáša aj riziká investície a prípadného nezdaru diela na trhu.“

Katarína Soyka (1970) pochádza zo Žiliny. Vyštudovala latinčinu a históriu na Univerzite Komenského v Bratislave. K štúdiu si pribrala ešte čínsky jazyk, ten študovala aj na Univerzite Beijing Yuyan Wenhua Daxue v Pekingu.

Pracovala na Veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike a vďaka znalosti čínštiny si splnila sen o cestovaní. Študovala v Pekingu, navštívila Vietnam, Dubaj a niekoľko mesiacov pôsobila dokonca v juhoamerickom Chile.

Spolu s Lenonou Štiblaríkovou založila v roku 2012 žánrové vydavateľstvo Hydra, ktoré publikuje výhrade domácu scifi, fantasy a žánrový horor.

Debutovala v roku 2011 fantasy románom Sklený vrch. Minulý rok jej vyšla kniha Vladykova pomsta.

Podieľala sa na niekoľkých medzinárodných projektoch, ktorých výsledkom sú zbierky mikropoviedok scifi, fantasy a hororu Fantastiká 55, hororová zbierka temných príbehov Na hroby a zábavné poviedky v zbierke Rozmarná fantastika. 

Najnovšie vychádza jej poviedka v zborníku bizarných poviedok Bulvár podivností.

Na zborníku Bulvár Podivností sa podieľalo okrem Kataríny Soyky 22 zvučných mien, medzi nimi legenda slovenskej scifi Tono Stiffel, víťazka Ceny Karla Čapka Lenona Štiblaríková, víťazky súťaže Martinus Cena Fantázie Anna Olejárová a Beáta Takáčová, či známy standupový komik Martin Hatala, ktorý vytvoril aj nádhernú obálku a ilustrácie. Jeho príbeh Lapač snov, tentoraz vôbec nie humorný, zborník otvára. Foto: Vydavateľstvo Hydra