Ako začať s písaním? Skúste najprv zistiť, či máte talent, odporúča Iris Kopcsayová

Kde sa dá naučiť najlepšie písať? Ako inak - v novinách. Predsa len je to práca, kde písať musíte denne - bez ohľadu na chuť. Dôležitá je tak viac ako inde pevná vôla. Niet sa preto čo čudovať, že ďalšie rady dostanete od spisovateľky Iris Kopcsayovej, ktorá začínala práve v médiách.

A vlastne odtiaľ sa i poznáme :).

Iris vsádza na talent. „Najprv by som si overila, či mám talent a potom by som sa púšťala do písania knihy. Inak je to mrhanie časom,“ hovorí. A ako na to? Jednou z možností sú podľa nej literárne súťaže, tou druhou ísť s vecami von. Na mysli má, ukázať svoje diela niekomu skúsenejšiemu. Najlepšie človeku, čo sám píše.

Radí tiež začať s písaním o tom, čo sami dobre poznáme – kľudne s niečím autobiografickým. Práve to urobila vo svojej prvej knihe, kde ide doslovne s kožou na trh! A ono to funguje!

Iris má okrem písania kníh aj Rozum – svieži literárny časopis. Ak nič iné, tak tie úvodníky si prečítajte. A treba ísť poň pekne – po starom do stánku, nie je totiž online (alebo si ho môžete objednať priamo domov).

Takže nech sa páči – Iris!

Čo by si poradila začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Poradila by som, aby si najprv veľa načítali a až potom písali. Asi by som najprv písala o niečom, čo dobre poznám, niečo autobiografické. Predtým, ako sa niekto pustí do písania knihy, mal by si najprv vyskúšať, či na to má - zmerať si sily v literárnych súťažiach, dať prečítať svoje veci niekomu skúsenému, kompetentnému. Ak je to žiak/žiačka, možno učiteľovi slovenčiny. Ak je to už niekto dospelý, treba si nájsť nejakú žičlivú dušu, niekoho, kto sám píše a dokáže rukopis posúdiť.

Ak chce knihu písať niekto, kto už má nejaké skúsenosti s písaním, napríklad s písaním poviedok, článkov do školského časopisu a podobne, asi by som odporúčala celú knihu dopísať, potom si ju po sebe prečítať, opraviť rukopis, a ten dať čítať takejto skúsenej osobe alebo vydavateľovi, teda nedávať čítať rukopis po častiach.

Dobré je tiež prečítať nejakú knihu, v ktorej spisovateľ radí ako písať. Odporúčala by som knihu O psaní/O písaní od Stephena Kinga. A tiež rozhovory so spisovateľmi The Paris Review 50., 60. a 70. roky.

Sú aj rôzne kurzy, ale podľa mňa treba mať predovšetkým talent, písať vás v kurzoch nenaučia. Takže najprv by som si overila, či mám talent a potom by som sa púšťala do písania knihy. Inak je to mrhanie časom.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„To je ťažká otázka. Asi nie je dobré niekoho napodobňovať, ponáhľať sa príliš, tlačiť na pílu, písať za každú cenu. Je dobré si vedieť odpovedať na otázku, prečo chcem písať. Ak je motiváciou snaha získať peniaze alebo slávu, to nie je dobrá motivácia. Ale dobre napísaná kniha môže slávu a peniaze priniesť, to sa nevylučuje.

Chyby treba cítiť, ťažko povedať, ako sa ich vyvarovať :). Ak kniha vyjde, mal by nás na ne upozorniť kritik/kritička.

Nedávala by som napríklad rukopis posudzovať niekomu, kto tomu nerozumie, lebo nás to môže zbytočne zmiasť. Buď neprávom odradiť alebo falošne posmeliť. Vyhla by som sa asi humoru nasilu alebo za každú cenu, vyhla by som sa propagande, agitácii.