Ako na knihu? Vydaním sa všetko iba začína, úspech sám od seba nepríde, hovorí Eva Ava Šranková

Dostať výtlačok na pulty kníhkupectiev, nie je koniec cesty.

Teda nemal by byť – za predpokladu, že nám ide aj o to, aby sa kniha dostala k ľuďom... aby sa o nej hovorilo, aby myšlienky, čo sme dostali na papier žili ďalej v hlavách čítajúcich...

O knihe sa musia ľudia najprv dozvedieť. Nie vždy totiž zafunguje také to medzičitateľské našepkanie: „Toto je dobré, to si prečítaj“, niekedy treba svoje dielo troška potisnúť!

„Keď vydáte knihu, nestačí posadiť sa a so založenými rukami čakať na úspech. Verte mi, sám od seba istotne nepríde,“ hovorí Eva Ava Šranková. A nepotrebujeme ani robiť nejaké veľké marketingové čáry máry fuk! Často postačí osloviť miestne noviny, či knižnicu, radí. Proste urobiť čokoľvek, aby sa odporúčanie zaťalo šíriť.

Samozrejme, prvé je knihu napísať a ešte k tomu aj dobre!

A na to treba čas.

Netreba sa ponáhľať! Kniha nie je zajac, neutečie (aspoň dúfam)!

„Sú veci, ktoré je nutné nechať dozrieť,“ hovorí Eva. A na mysli má i rady skúsenejších autorov a autoriek, ale i neprestajné pilovanie už napísaného, ale aj našich zručností. Inak sa vpred neposunieme – ani my a ani rukopis!

A veru, Eva vie, o čom hovorí. Sama písala svoju prvotinu štyri roky. Ďalších sedem trvalo kým sa dostal k ľuďom. „Koho sa raz zmocní hĺbka a čaro písaného slova, už nikdy bez neho nedokáže žiť,“ priznáva Eva. Preto radí vytrvať a písať! A tiež pilovať gramatiku a štylistiku... :D

Nech sa páči, Eva Ava Šranková.

Čo by ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Písať. Keď aj perom do zošita, ale písať.

Sama som takto napísala svoj prvý román a trvalo mi to štyri roky a ďalších sedem, kým sa dostal na pulty kníhkupectiev. Takže proces to bol zdĺhavý.

Nuž ak už máte túto potrebu, tak píšte. Písanie je ako dýchanie. Koho sa raz zmocní hĺbka a čaro písaného slova, už nikdy bez neho nedokáže žiť.

Vytrvalosť je niečo, čo by vám tiež nemalo chýbať. Pokiaľ máte čo povedať a cítite naliehavosť povedať to a je to proste vo vás, lebo máte dar, nezáleží na tom, koľko máte rokov. Nezabudnite na to, že keď Umberto Eco vydal svoj prvý román, mal po päťdesiatke a u nás skvelý Vojtech Czobor, dokonca ešte viac.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„Pocit akejsi dokonalosti samého seba môže byť, najmä v prvopočiatkoch, jednou z najväčších chýb, ktorej sa začínajúci autor môže dopustiť.

Buďte precízni a nebuďte grafomani. Nie je nič horšie ako gramaticky a štylisticky nezvládnutý text, ktorý pošlete potencionálnemu vydavateľovi – nikdy si ho neprečíta. Preto veľa čítajte, naozaj veľa, a rovnako veľa študujte. Hoc by ste mali študovať materiály, z ktorých je postavená tá ktorá budova na mieste, kde sa vaša postava práve nachádza. Uveriteľnosť je jednou z najdôležitejších vecí, ktorú predkladáte svojmu čitateľovi.

Nuž buďte dôslední, pokojne perfekcionisti.

Mnohé záleží od toho, aký príbeh chcete priniesť, čo ním chcete povedať, a či vôbec niečo. Farbistosť deja, prýštiaca z textu, a umnosť ukladať slová, ponúkajú čitateľovi pôžitok z diela. Veď si len zoberme bolestne krásnu knihu Delii Owensovej Kde raky spievajú, magickú Lampu od Deborah Lawrensonovej a či Pražský cintorín od Umberta Eca: A tak náš prvý rozhovor pokračoval, zatiaľ čo na mesto padal večer a drobný dážď cvrčal z prikrývky hmly, čo sa pomaly plazila ulicami, takmer sa dotýkajúc dlažby. (str. 303, Slovart, 2012)“

Ako preraziť na knižnom trhu? Vybrať si vydavateľstvo či samovydanie?

„Niekedy ani najlepšie prepracovaný marketing nenahradí prostotu slova, šíriacu sa od jedného človeka k druhému – nie málo o tom vie i Ken Follett, ktorého Piliere zeme sa predávali vďaka tomu, že správa o tomto diele sa šírila z úst do úst.

Týmto však nechcem povedať, že vydaním knihy všetko končí. To rozhodne nie, pretože vydaním knihy sa všetko iba začína. Keď vydáte knihu, nestačí posadiť sa a so založenými rukami čakať na úspech. Verte mi, sám od seba istotne nepríde. Každý jeden by sa mal preto snažiť o to, aby priložil ruku k dielu (iste, klišé, ale pravdivé).

Promo ohľadom novej knihy, na už i tak nadmieru plnom trhu, sa sprvoti môže zdať náročné, avšak každý, pokiaľ má zdravé nohy a ruky, vie zájsť do svojej domovskej knižnice a dohodnúť si besedu, dokáže poobchádzať kníhkupcov v mieste svojho bydliska a podpísať svoje knihy, kontaktovať médiá – aj keď iba tie ,miestneʻ. Každý, kto to s písaním myslí vážne a jeho kniha nie len akýmsi prvoplánovým výkrikom, dokáže pre zviditeľnenie sa urobiť možné i nemožné.

Je to o ochote, často o prekonaní samého seba, ale tiež o viere v to, čo dokázal, pretože napísať knihu a dokázať ju vydať, nie je len tak. Je to náročný proces, ktorý si mnohí ani neuvedomujú.

A ako na vydanie knihy?

Mojich 15 kníh (posledná v spoluautorstve s Dominikou Bedecsovou a Pavlom Šoralom) uzrelo svetlo sveta vo vydavateľských domoch. Keďže som nad samovydaním nikdy nepremýšľala, nemôžem odpovedať v rovine porovnávania. Obe alternatívy jednoznačne majú čosi do seba, a je na každom, ktorú z nich si vyberie.

Osobne v tom mám jasno: skúsenosti, ktoré som získala vďaka svojmu prvému vydavateľovi – spolupráca s redakciou /redaktorkami a korektorkami, príprava obálok a celý ten vzruch pred vydaním a po vydaní knihy/, boli a stále sú pre mňa nesmierne dôležitým a cenným artiklom, ktorý som nadobudla preto, lebo som bola ochotná načúvať.

Schopnosť počúvať iných však v dnešnej dobe už mnohým chýba. To staré známe: ,Mlčať je zlatoʻ, sa z dnešného sveta akosi vytratilo. Mnohí chcú všetko hneď – najlepšie teraz. Neuvedomujú si, že všetko chce čas, že sú veci, ktoré je nutné nechať dozrieť. Nechať v sebe doznieť rady skúsenejších, svedomitosť, chuť učiť sa a neprestajné pilovanie sú atribúty, ktoré človeka môžu posunúť jedine vpred.“

Eva Ava Šranková (1974) sa narodila a žije v Nitre. Je vyštudovaná chemička, ale srdcom i dušou ju to vždy ťahalo k histórii. Externe prispieva do českého online časopisu Memento Historia. Je členkou Literárneho klubu Janka Jesenského v Nitre.

Debutovala v roku 2011 knihou Izabela – Láskou spútaní, pričom v tom istom roku vyšiel aj jej český preklad Čas nevinnosti. Ide o prvý diel trojdielnej série o osudoch francúzskej šľachtičnej Izabely de Vosges. Slovenskej histórii sa venovala v knihe Anna – Šarišská Amazonka.

Všetky jej romány vyšli i v českom preklade.

Minulý rok vyšla kniha 33 príbehov o prežití Podľa skutočnej udalosti, ktorú napísala spolu s Dominikou Bedecsovou a Pavlom Šoralom.