Ako na písanie? Naštudujte si remeslo, píšte pravidelne, nechajte nápady vyzrieť a zabudnite na dokonalosť, radí Erik Julkin

Prestávka!

Odlepte ruky od klávesnice, pera či ceruzky! Ak sa chcete zlepšiť v písaní, prečítajte si tento blog 😊. A potom hor sa do ďalšej práce!

Takže ako nájsť svoj vlastný, osobitý a jedinečný autorský hlas?

1. Ako inak štúdiom. „Ako všetky remeselné činnosti – maľovanie, hudba, keramika – písanie má svoje pravidlá,“ hovorí Eri Julkin. Základ treba vedieť používať, dodáva.

2. A tréningom! To znamená písať veľa a pravidelne. „Každý deň si k tomu treba sadnúť, či už mám dobrý alebo zlý deň či napíšem 2500 alebo 300 slov, dôležité je písať,“ radí Erik.

3. Pýtajte si spätnú väzbu! „Autor si často neuvedomuje, že niekedy berie do úvahy informácie, ktoré  sú len v jeho hlave a čitateľ nerozumie, čo sa v texte deje,“ vysvetľuje. Práve na to je betačitateľstvo!

4. Zrelosť nie je dokonalosť! Nápad nechajte vyzrieť, no nepachtite sa za dokonalosťou, pripomína Erik. „Dôležité veci zostanú, prvoplánové a nedôležité sa zabudnú,“ hovorí Erik. Je možné, vysvetľuje, že ani prvá, ani druhá a ani tretia kniha, ktorú napíšete, nebude vydateľná.

5. Najlepšia reklama na knihu je podľa Erika druhá kniha.

A k tomu nič viac netreba dodávať!

Alebo čosi predsa! Posúďte sami – alebo azda len, čítajte do konca, na záver príde šokujúce odhalenie o čítaní...

Nech sa páči, Erik Julkin!

Čo by si poradil začínajúcej autorke/ autorovi pri písaní prvej knihy?

„V prvom rade si dobre naštudovať remeslo písania. Ako všetky remeselné činnosti – maľovanie, hudba, keramika – aj písanie má svoje pravidlá. Ten základ treba vedieť používať.

A tiež sa zmieriť sa s tým, že ak ešte nie som vypísaný autor –  napr. na poviedkach alebo iných textoch, tak potrvá, kým nájdem svoj hlas, štýl a vybudujem si zvyk písať pravidelne.

Je možné, že prvá ani druhá ani tretia kniha, ktorú napíšem, nemusí byť v stave na vydanie.“

Akých chýb sa pri písaní knihy vyvarovať?

„Snažiť sa o dokonalosť, lebo tá podľa mňa neexistuje.

Nedať dielo niekomu na spätnú väzbu. Autor si často neuvedomuje, že niekedy berie do úvahy informácie, ktoré  sú len v jeho hlave a čitateľ potom nerozumie, čo sa v texte deje.

Pritom stačí jednoduchá spätná väzba. Tá tiež ukáže, kde sa čitateľ nudil, čo nebolo jasné, naopak, čo ho bavilo.

Ako preraziť na knižnom trhu?

„To keby som vedel. (Smiech.)

Hovorí sa, že najlepšia reklama na knihu je druhá kniha. Z toho, čo sledujem a viem o slávnych autoroch, nie je to úplná hlúposť. Je ľahšie preraziť, keď má človek katalóg/portfólio, ktoré môže propagovať, ako keď má len jeden produkt.“

Vybrať si vydavateľstvo či samovydanie? (Prečo si sa rozhodol ako si sa rozhodol a čo by si poradil iným.)

„Obe majú svoje pre a proti a vymenúvať ich je asi zbytočné, keďže tých porovnaní je plný internet. Pre mňa osobne to bola od začiatku jasná voľba, lebo ja nechcem byť len autor kníh.

Tales from the Omniworld je fantasy univerz, ktorý budujem od roku 2016. (Hoci som začal už v roku 2012, ale vtedy som to ešte nevedel.) Sú to stovky príbehov a osudov, ktoré sú prepojené a prepletené.

To, čo mám v pláne vybudovať, presahuje knihy. Byť zviazaný tým, že práva na knihy má vydavateľstvo, je pre mňa nevýhodné.

Takže každému by som poradil, dobre si premyslieť, čo od písania očakáva a do čoho všetkého chce ako autor zasahovať pri tvorbe knihy. Niekomu vyhovuje len písať a porobiť úpravy na návrh redaktora. Niekto si chce vybrať vlastný cover, určovať kedy budú zľavy a či bude predávať bundle, špeciálne edície atď..“

Viem, že si vedieš štatistiku počtu napísaných slov, priblíž nám svoj spôsob písania? Skúšal si to aj inak?

„Ako prvé som skúšal tzv. panster writing – čiže žiadna osnova ani plán. Skrátka mal som nápad, tak som začal písať. Takých príbehov som mal od svojich šestnástich, kedy som sa nadobro rozhodol, že chcem byť spisovateľ, desiatky. Ani jeden som nedokončil.

Od roku 2016 (vek 26) píšem v podstate rovnako. (Hoci každou ďalšou knihou mám čoraz podrobnejšiu osnovu a plán.) Začne to nápadom, ktorý nechám pár týždňov dozrieť v hlave. Iba nad ním rozmýšľam. Dôležité veci zostanú, prvoplánové a nedôležité sa zabudnú.

Následne je na rade brainstorming a diskusia s najúprimnejšou osobou v mojom živote – a to je moja priateľka, ktorá je sama tvorivá duša, a vie sa na veci pozrieť kriticky. Po rozhovore s ňou mám jasnú predstavu, čo chcem napísať. Potom si spravím osnovu – minimálne základné body príbehu, primárne zvraty a situácie/konflikty, ktoré majú nastať.

Následne píšem každý pracovný deň hodinu až tri. Snažím sa dosiahnuť 2500 slov denne, ale zväčša som niekde okolo 1600. To je môj tzv. prvý draft, v ktorom sa sústredím len na to, dostať príbeh von.

Nevenujem pozornosť kvalite textu, preskakujem opisy a nerobím žiadny edit. Ak sa mi niečo nezdá, napíšem si poznámku. Napr., že postava by sa správala inak. A ďalší deň napíšem akoby to malo byť. Toto je všetko písané perom do zošita.

Akonáhle je príbeh hotový, začnem ho prepisovať do pc. A tu sa deje najviac práce – pridávajú sa opisy, opravujú sa scény, pridávajú sa scény, škrtajú sa scény, tu ide na rad aj najviac remeselnej práce, hra so slovom, show, don’t tell a pod. – táto časť trvá dlhšie ako prvotné písanie. Keď je hotová, už iba dolaďujem maličkosti – gramatika, syntax, opakujúce slová, preklepy.

Ide o také záverečné šperkovanie textu, už sa nedejú úpravy v príbehu. A na záver formátovanie pre eknihu/brožovanú väzbu/tvrdú väzbu a ide to von do sveta. (V prípade môjho fantasy sa v tomto bode pridávajú ešte ilustrácie.)

Štatistiku som si tak trocha robil už pri prvej knihe, ale až pri tejto, čo aktuálne píšem, si každodenne značím, koľko slov, kedy a ako dlho som písal. Používam web appku beartracker, kde si nahadzujem pokrok a pekne graficky znázornené vidím, ako to pribúda.

Mne to veľmi pomáha zostať motivovaný a každý deň si k tomu sadnúť. Platí, že či mám dobrý alebo zlý deň, či napíšem 2500 alebo 300 slov, dôležité je písať.“

S akými prekážkami si pri písaní a tvorbe sveta zápolil?

„Pri písaní maximálne s nedostatkom energie alebo zlým mentálnym nastavením. Som skrátka z tých, čo radi píšu. Keď si už sadnem a napíšem prvú vetu – dve, tak to ide, veci okolo ma prestanú zaujímať, kým mi nedôjde energia.

Pri tvorbe sveta je toho veľa. Hoci ide o fantasy, rád držím istú hranicu reálnosti a dávam do svojho sveta veci z toho nášho.

Môj magický systém je postavený na báze frekvencií, ich vnímania a manipulácie. Takže najväčšia výzva bola udržať fantastickosť, ale zároveň tomu dať pocit familiárnosti, niečoho, čo by eventuálne mohlo existovať. 

A musí fungovať aj logika. Keď platí A, tak platí B. Keď platí B, nemôže platiť C. Teda keď platí A, nemôže platiť C. 

Toto zvládam vďaka priateľke, ktorá sa vždy pýta: ‚A prečo keď...‘ ‚Keď spravil toto, mohol aj toto?‘ ‚A prečo?‘“

Prečo si sa rozhodol písať v angličtine? Nechystáš niečo aj v slovenskom jazyku alebo preklad?

„To má viac vrstiev. Nebudem popierať, že ako človek, ktorý sa tým chce živiť, som to nespravil kvôli väčšej šanci na zisk. Tým, aký je dnes svet prepojený, je ľahšie osloviť čitateľov po celom svete. (Hoci to zároveň znamená väčšiu konkurenciu.)

A od detstva som konzumoval väčšinu médií v angličtine. Rozprávky na Cartoon Network, pesničky na MTV. Počítačové hry, ktoré hrávam od šiestich rokov boli výhradne v angličtine a od dvanástich pozerám aj filmy bez dabingu.

Takže taký ten ‚umelecký‘ jazyk mám viac vytrénovaný v angličtine ako v slovenčine. Preto sa mi v nej ľahšie píše, dramatizuje text, automaticky pracujem v hlave s anglickými frázami a nie slovenskými. 

V slovenčine píšem iba poviedky do M.Ú.Z.A. – zatiaľ až dve. (Smiech.) V knižnej tvorbe neplánujem písať v slovenčine a zatiaľ ani prekladať. S predajmi na Slovensku, hoci ide o anglický text som ako neznámy autor-samovydavateľ bez reklamy veľmi spokojný.

Máš pocit, že na Slovensku má domáca tvorba menšiu podporu? (Ľudia sa vyhýbajú slovenskému autorstvu.) A prečo?

„Nemám v tom až taký prehľad, nakoľko ja osobne som nečitateľ a ani nesledujem domáci trh ani ako autor, čo by som asi mal.

A či má pôvodná tvorba menšiu podporu? Myslím si, že áno. Nie preto, že by sme mali nekvalitných autorov, alebo by ich ľudia nechceli čítať, ale kvôli celému systému literárneho biznisu.

Už len to, že sme asi posledná krajina, kde autor sám oslovuje vydavateľstvá s rukopisom a nie je tu prostredník v podobe literárneho agenta, ktorý pozná nielen trh  trendy, ale aj ľudí v biznise. Už to je jasný signál, že sme veľmi pozadu.

Zároveň mám pocit, že u nás sa stále žánrová literatúra berie ako niečo podradné oproti umeleckej ‚krásnej‘ literatúre.

Veľké vydavateľstvá sa zameriavajú na preklady a vydávanie zahraničnej literatúry a tie menšie, hlavne žánrové, sú projekty malej skupiny nadšencov. Niekedy dvoch ľudí – to už aj ja ako samovydavateľ mám tím dvoch ľudí. Lebo ja píšem, editujem, plánujem edičný plán a priateľka robí ilustrácie na obálku a aj do kníh.“

A prečo nečítaš? Práve to je prvá rada, ktorú dostávajú všetci autori a autorky.

„Čítal som trocha ako dieťa, viac ako tínedžer – ale nikdy ma to až tak nebavilo.

Asi hlavne preto lebo videohry boli pre mňa lákavejšie a môj mozog mal z nich viac dopamínu.

No pri akomkoľvek konzume médií, ma vždy začala rušiť moja tvorivá myseľ. Začal som rozmýšľať akoby som to spravil ja, predstavovať si vlastné scény s postavami z knihy/hry/filmu.

Potom som sa už nesústredil a pri čítaní sa mi veľakrát stávalo, že som len pretáčal strany, ale nevedel som, čo sa vlastne deje.

Od začiatku roka 2024 som rozčítal tri knihy. Dostal som sa vždy len cez nejakých dvadsať strán. Nie preto, že by boli zlé, ale skrátka ma to už nebaví tak ako písať a tvoriť. Možno o pár rokov, keď sa vypíšem, nastane zlom, že budem viac čítať ako písať.

Čo sa týka tej rady, že treba aj čítať. Má to základ v tom, že človek by mal čítať veci zo svojho žánru, aby vedel, aký jazyk sa používa/predáva. Ako sa dnes píše.

Ja osobne, keď som sa v začiatkoch motivoval Kingom, nespravil som dobre. Už ani on nepíše ako písal kedysi, ako autor sa vyvinul a posunul. Jazyk, ktorý sa používal v 80. a 90. rokoch dnes už na čitateľov nefunguje.

A keďže tieto veci sa dajú dnes ľahko naučiť z rôznych kurzov, youtube videí a na workshopoch, nemyslím si, že čítať je pre to, aby som ja mohol tvoriť až také dôležité. 

Stále si rád zahrám dobrú hru s nabitým príbehom, alebo pozriem film, prípadne anime.

Vždy máme po dokončení hocijakého diela s priateľkou dlhé analytické diskusie o príbehu, postavách, čo sa nám páčilo, čo nie, čo spravili autori dobre, možno zle. Takže nemôžem povedať, že nekonzumujem príbehy a neanalyzujem ako sú vyskladané. Len to nie sú príbehy z kníh.“

Erik Julkin (1990) je rodený Bratislavčan.

V roku 2024 vyšiel jeho debut The Witch and The Wolf - Bond of the Ancients. Ide o prvý diel série The Witch and The Wolf, ktorá sa odohráva v rozsiahlom svete Tales from the Omniworld. 

K literatúre ho priviedla kniha Malý princ už ako osemročného. Tri roky na to začal tvoriť vlastné príbehy. Inšpirovali ho komiksoví hrdinovia a nadčasové svety Tolkiena a Weisa. V šestnástich objavil temné príbehy od Kinga, Poa, Lumleyho.

Okrem kníh formovali Erikovu predstavivosť aj filmy, no ešte viac videohry. Klasické tituly ako Might and Magic, Diablo, Final Fantasy, Silent Hill či séria Metal Gear výrazne ovplyvnili jeho rozprávačský štýl. Ako veľký fanúšik hororu a atmosférických hier často cíti, že jeho príbehy sa viac hodia do herného prostredia než do klasického románu. Napriek tomu miluje proces písania a verí, že knihy aj v tomto storočí zostávajú najlepším médiom na rozprávanie príbehov.