Raz a možno nikdy! Elizabeth Gilbertová vypočula ponosy a stiahla svoju novú knihu. Zatiaľ na neurčito

Parádny kotrmelec sa podaril spisovateľke Elizabeth Gilbertovej. Začiatkom júna oznámila vydanie svojej novej knihy „Snow forest“ (Snežný les). Malo to byť 13. februára 2024. Hneď sa rozbehol aj predpredaj.

A prečo ten minulý čas?

Lebo už týždeň na to bolo všetko inak... a Elizabeth odložila jej vydanie. Na neurčito. Vraj nateraz, zatiaľ, dočasne...

Čo sa stalo?

Nuž, akoby som to jemne povedala... Kniha sa odohráva v Rusku a je o Rusoch.

Elizabeth v nej prerozprávala – zdá sa, že značne upravený - príbeh ruskej rodiny stratenej v čase a priestore chladnej Sibíri.

Kritika na seba nenechala čakať. Ako autorka priznala, zavalila ju obrovská vlna reakcií od jej ukrajinských čitateľov. Tí netajili hnev, smútok, sklamanie a bolesť z toho, že by teraz vydala akúkoľvek knihu, ktorá sa odohráva v Rusku. A to bez ohľadu na tému.

A bolo! Elizabeth sa nechala presvedčiť a po knihe niet ani stopy.

„Spravím preto zmenu kurzu a knihu sťahujem z plánu vydania,“ povedala vo videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach. Zameria sa na iné knižné projekty, povedala ďalej. Tí, čo si knihu už stihli kúpiť v predpredaji, dostanú svoje peniaze späť.

Následne sa spisovateľka odmlčala a odmietla akékoľvek ďalšie komentáre ohľadne situácie či stiahnutej knihy.

Rovnako postupuje i vydavateľstvo. To akurát dodalo, že vydanie novely bolo „odložené na neurčito“.

Samozrejme, nejde o prvú knihu, čo zostane – aspoň dočasne – v šuplíku. No ide tu o ďalší rozmer – nakoľko – sa má či nemá literatúra riadiť aktuálnou situáciou? Môže byť umenie politicky nekorektné? A ak áno, tak v akej miere?

(Ak vám meno Elizabeth Gilbert nič nehovorí, tak je to tá, čo napísala preslávené Jedz, modli sa a miluj. Potom pridala druhý diel – v podstate takú ódu na manželstvo. Tretí diel neprišiel, keďže sa rozviedla a zistila, že v skutočnosti miluje svoju najlepšiu priateľku. Toto by stálo za napísanie! A mimochodom, mne sa od nej viac páčilo Mesto dievčat.)

PS: Apropo, napísala som článok „Návrat cenzúry? Diétny Dahl, premenovaná Christie a korektný Agent 007“ pre Romboid (skutočný literárny časopis :D)!

Ale poporiadku...

Počas pandémie – v úplnej samote – Elizabeth zistila, že „ticho a izolácia sú čarovný čas pre tvorivý a duchovný život, ako aj pre spojenie s prírodou“. Začala sa zaoberať myšlienkou, aké by to bolo stráviť život absolútne oddelený od sveta. „Aká by bola najextrémnejšia verzia tejto fantázie? Žil niekedy niekto život úplne oddelený od kultúry?“ pýtala sa sama seba ako priznala vo videu, kde ohlásila vydanie diela. (Mimochodom, už nie je dostupné.)

Vtedy narazila na Lykových, ktorí ju inšpirovali.

Pri prieskume v Sibírskej tajge objavili geológovia v roku 1978 izolovanú rodinu.  Lykoví sa na Sibír ukryli pred Stalinovým režimom, patrili totiž k staroruskej náboženskej sekte (Staroverci), ktorá bola odjakživa v nemilosti mocných.

V izolácii prežila rodina neuveriteľných 43 rokov. Nevedeli ani o druhej svetovej vojne či moderných objavoch. Prežívali na zemiakoch, lesných korienkoch a zvieratách, čo nalovil – keď podrástol - najstarší syn Dmitrij. Matka umrela v roku 1961, po tom ako sa vzdala jedla v prospech detí, keďže im zamrzla zelenina. Tri zo štyroch detí zomreli pár rokov po objavení.

Tu podobnosť končí.

Gilbertovej postavy totiž neutekajú ako prenasledovaní náboženskí fanatici. Sú to ľudia, čo sa rozhodli odísť mimo civilizáciu, aby unikli sovietskej armáde, ale aj chránili prírodu pred industrializáciou.

„Toto je kniha, ktorá vás zavedie do najhlbších oblastí sibírskej tajgy a do srdca a mysle výnimočného dievčaťa, ktoré sa narodilo do tohto sveta, dievčaťa s veľkým duchovným a tvorivým talentom, vychovaného ďaleko, ďaleko od všetkého, čo nazývame normálnym,“ ohlasovala začiatkom júna autorka vo videu na svojom webe.

Zdá sa tak, že za hlavnú hrdinku si Elizabeth zvolila najmladšie dieťa, v roku 1944 už v divočine narodenú Agafju Lykovú. Tá dodnes (aspoň nie je známe inak) žije v pustatine Sibírskej tajgy sama. Z rodiny zostala posledná.

Je jasné, že je to Príbeh! A nečudo, že sa zapáčil i Elizabeth.

No, žiaľ, nie len jej.

Na príbehu parazituje i Putinov režim. Žena prežívajúca – sama - v sibírskej divočine sa proste hodí do naratívu o nezlomnosti ruského človeka.

A sme doma!

Ani tak dobre, ani tak

Kniha nateraz zmizla z predpredaja i zo siete Goodreads, no dohady zostali.

Po prvotnom pozitívnom prijatí sa strhla búrka kritiky.

„Ide predsa o umenie a to by nemalo byť limitované!“ tvrdili niektorí.