Raz a možno nikdy! Elizabeth Gilbertová vypočula ponosy a stiahla svoju novú knihu. Zatiaľ na neurčito

Parádny kotrmelec sa podaril spisovateľke Elizabeth Gilbertovej. Začiatkom júna oznámila vydanie svojej novej knihy „Snow forest“ (Snežný les). Malo to byť 13. februára 2024. Hneď sa rozbehol aj predpredaj.

A prečo ten minulý čas?

Lebo už týždeň na to bolo všetko inak... a Elizabeth odložila jej vydanie. Na neurčito. Vraj nateraz, zatiaľ, dočasne...

Čo sa stalo?

Nuž, akoby som to jemne povedala... Kniha sa odohráva v Rusku a je o Rusoch.

Elizabeth v nej prerozprávala – zdá sa, že značne upravený - príbeh ruskej rodiny stratenej v čase a priestore chladnej Sibíri.

Kritika na seba nenechala čakať. Ako autorka priznala, zavalila ju obrovská vlna reakcií od jej ukrajinských čitateľov. Tí netajili hnev, smútok, sklamanie a bolesť z toho, že by teraz vydala akúkoľvek knihu, ktorá sa odohráva v Rusku. A to bez ohľadu na tému.

A bolo! Elizabeth sa nechala presvedčiť a po knihe niet ani stopy.

„Spravím preto zmenu kurzu a knihu sťahujem z plánu vydania,“ povedala vo videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach. Zameria sa na iné knižné projekty, povedala ďalej. Tí, čo si knihu už stihli kúpiť v predpredaji, dostanú svoje peniaze späť.

Následne sa spisovateľka odmlčala a odmietla akékoľvek ďalšie komentáre ohľadne situácie či stiahnutej knihy.

Rovnako postupuje i vydavateľstvo. To akurát dodalo, že vydanie novely bolo „odložené na neurčito“.

Samozrejme, nejde o prvú knihu, čo zostane – aspoň dočasne – v šuplíku. No ide tu o ďalší rozmer – nakoľko – sa má či nemá literatúra riadiť aktuálnou situáciou? Môže byť umenie politicky nekorektné? A ak áno, tak v akej miere?

(Ak vám meno Elizabeth Gilbert nič nehovorí, tak je to tá, čo napísala preslávené Jedz, modli sa a miluj. Potom pridala druhý diel – v podstate takú ódu na manželstvo. Tretí diel neprišiel, keďže sa rozviedla a zistila, že v skutočnosti miluje svoju najlepšiu priateľku. Toto by stálo za napísanie! A mimochodom, mne sa od nej viac páčilo Mesto dievčat.)

PS: Apropo, napísala som článok „Návrat cenzúry? Diétny Dahl, premenovaná Christie a korektný Agent 007“ pre Romboid (skutočný literárny časopis :D)!

Ale poporiadku...

Počas pandémie – v úplnej samote – Elizabeth zistila, že „ticho a izolácia sú čarovný čas pre tvorivý a duchovný život, ako aj pre spojenie s prírodou“. Začala sa zaoberať myšlienkou, aké by to bolo stráviť život absolútne oddelený od sveta. „Aká by bola najextrémnejšia verzia tejto fantázie? Žil niekedy niekto život úplne oddelený od kultúry?“ pýtala sa sama seba ako priznala vo videu, kde ohlásila vydanie diela. (Mimochodom, už nie je dostupné.)

Vtedy narazila na Lykových, ktorí ju inšpirovali.

Pri prieskume v Sibírskej tajge objavili geológovia v roku 1978 izolovanú rodinu. Lykoví sa na Sibír ukryli pred Stalinovým režimom, patrili totiž k staroruskej náboženskej sekte (Staroverci), ktorá bola odjakživa v nemilosti mocných.

V izolácii prežila rodina neuveriteľných 43 rokov. Nevedeli ani o druhej svetovej vojne či moderných objavoch. Prežívali na zemiakoch, lesných korienkoch a zvieratách, čo nalovil – keď podrástol - najstarší syn Dmitrij. Matka umrela v roku 1961, po tom ako sa vzdala jedla v prospech detí, keďže im zamrzla zelenina. Tri zo štyroch detí zomreli pár rokov po objavení.

Tu podobnosť končí.

Gilbertovej postavy totiž neutekajú ako prenasledovaní náboženskí fanatici. Sú to ľudia, čo sa rozhodli odísť mimo civilizáciu, aby unikli sovietskej armáde, ale aj chránili prírodu pred industrializáciou.

„Toto je kniha, ktorá vás zavedie do najhlbších oblastí sibírskej tajgy a do srdca a mysle výnimočného dievčaťa, ktoré sa narodilo do tohto sveta, dievčaťa s veľkým duchovným a tvorivým talentom, vychovaného ďaleko, ďaleko od všetkého, čo nazývame normálnym,“ ohlasovala začiatkom júna autorka vo videu na svojom webe.

Zdá sa tak, že za hlavnú hrdinku si Elizabeth zvolila najmladšie dieťa, v roku 1944 už v divočine narodenú Agafju Lykovú. Tá dodnes (aspoň nie je známe inak) žije v pustatine Sibírskej tajgy sama. Z rodiny zostala posledná.

Je jasné, že je to Príbeh! A nečudo, že sa zapáčil i Elizabeth.

No, žiaľ, nie len jej.

Na príbehu parazituje i Putinov režim. Žena prežívajúca – sama - v sibírskej divočine sa proste hodí do naratívu o nezlomnosti ruského človeka.

A sme doma!

Ani tak dobre, ani tak

Kniha nateraz zmizla z predpredaja i zo siete Goodreads, no dohady zostali.

Po prvotnom pozitívnom prijatí sa strhla búrka kritiky.

„Ide predsa o umenie a to by nemalo byť limitované!“ tvrdili niektorí.

„Kdekoľvek umiestnite svoj román, radšej do pekla dúfajte, že do dátumu vydania (zvyčajne asi rok po tom, čo ste ho odovzdali) sa na tomto mieste nestalo čosi zlé, pretože sa stanete spoluvinníkom“ napísala spisovateľka Rebecca Makkai na štebotavej sieti.

„Vydanie románu odohrávajúceho sa v Rusku by sa nemalo považovať za čin, ktorý zhoršuje útlak. Fikcia a kultúra sú nevyhnutné na podporu vzájomného porozumenia a empatie,“ reagovala generálna riaditeľka PEN America, organizácie, ktorá ochraňuje slobodu prejavu, Suzanne Nosselová.

A tam neskončila! Stiahnutie knihy považuje za „poľutovaniahodné“. Uznáva síce, že utrpenie ľudí z Ukrajiny je nesmierne a rozhodnutie spisovateľky dobre mienené, no mylné.

Nossel sa nepozdáva tiež objavenie námietok, presne v čase ako autorka oznámila dátum vydania. Dielo si totiž kritici ešte nemali možnosť prečítať, dôvodí. Naráža pritom na jedno-hviezdičkové hodnotenia na sieti Goodreads.

„Voľba, či si Gilbertovej knihu prečítať, je na samotných čitateľoch,“ dodala Nossel. Dúfa, že spisovateľka ešte zmení názor. Vyzvala tiež ľudí, aby sa postavili za skoré vydanie knihy. „Literatúra a kreativita sa nesmú stať obeťou vojny,“ povedala.

Pre korektnosť, nie je to tak dávno, čo sa samotná PEN America zaplietla do „vojnového“ škandálu. Nedodržala totiž sľuby, čo dala hosťujúcej ukrajinskej delegácii, ktorá zahŕňala i spisovateľov v prvej línii, aby neboli v paneli spolu s ruskými autormi. To sa však nestalo. Dvaja ukrajinský spisovatelia tak pohrozili, že neprídu, keďže sa dozvedeli, že členka predstavenstva organizácie ruská novinárka Masha Gessenová hostí panel s dvoma Rusmi. Organizácia chcela uhladiť situáciu a tak sa pokúsila presunúť ruských autorov.

Výsledok?

Gessenová rezignovala. V hluku okolo jej gesta – podobne ako pri Gilbertovej - zanikli dôvody Ukrajincov, pripomína profesor Waynskej univerzity Vincent Artman vo svojom blogu. „Táto vojna je o ľuďoch: ľuďoch, ktorí sa každý deň zobudia, čistia si zuby, pijú kávu a, áno, čítajú knihu. Možno tú istú knihu ako vy. Možno v bombovom kryte,“ napísal. A práve tu vidí riešenie celého sporu okolo stiahnutej knihy – možno – postačí zdvihnúť zrak a pozrieť sa na na seba ako ľudia.

To, že zvolený spôsob nebol najšťastnejší, ostatne, priznala i samotná šéfka PEN America.

„Ako organizácia slobodného slova musíme vynaložiť maximálne úsilie, aby sme sa vyhli tomu, aby sme odsúvali prejavy alebo aby nás tak vnímali. Mali sme nájsť lepší prístup," nechala sa počuť Nosselová.

Nečítal som, ale viem!

Okrem sporu o morálku, city a kultúru zákazov sa v plnej nahote ukázal i fenomén predpredajového hodnotenia kníh.

Ľudia to totiž Gilbertovej dielku nedarovali ani na sieti Goodreads. (Už ho nenájdete, len pripomínam.) Kniha, čo ešte nebola vytlačená si vyslúžila záplavu jedno-hviezdičkových hodnotení (maximim je päť) a spŕšku kritických recenzií. Jedna za všetky: „Vyzerá to tak, že samotná Elizabeth Gilbertová žila v posledných rokoch izolovaná a neodhalená. Pretože ako inak si vysvetliť zverejnenie ‚inšpiratívneho príbehu‘ o Rusoch, ktorí v tejto chvíli páchajú genocídu na Ukrajincoch?“.

Nejde o ojedinelý prípad.

Aj iné – ešte nevydané diela – si už vyslúžili recenzie na sieti Goodreads.

Napríklad dlho predlho očakávané dve pokračovania série Pieseň ľadu a ohňa od R. R. Martina majú už teraz vyše štyri hviezdičky a stovky recenzií. A to bez toho, aby ktokoľvek videl, čo i len riadok z nich.

Najnovšie tam opäť pribúdajú komentáre kritizujúce samotnú sieť za to, že nekoná proti jedno-hviezdičkovým hodnoteniam a recenziám na ešte nevydané diela. „Ničíte vlastnú stránku,“ odkazuje jeden z používateľov.

Možnosť recenzovať knihy, ktoré ešte ľudia nemohli čítať kritizuje na svojom blogu Countercraft aj Lincoln Michel, autor sci-fi novely The Body Scout (Skaut tiel, voľný preklad, u nás kniha zatiaľ nevyšla, ale vyzerá viac ako zaujímavo). „Myslím si, že základný problém Goodreads je rovnaký ako u všetkých sociálnych médií: starajú sa o zapojenie, nie o presnosť,“ hovorí.

A tu niekde je pes zakopaný. Nielenže je tak možné hodnotiť čosi čo ešte reálne neexistuje, ale je možné aj negatívnymi recenziami pochovať knihu či jej autora. Stačí, ak niekoho nahneváte, upozorňuje Michel. I preto volá po ignorovaní celej siete.

Tá sa dušuje, že „berie zodpovednosť za udržiavanie autentickosti a integrity hodnotení a ochranu komunity čitateľov a autorov veľmi vážne,“ píše sa vo vyhlásení pre The New York Times. Okrem toho používateľom uľahčila nahlasovanie podozrivých recenzií a tiež prijala kroky na eliminovanie recenzií, ktoré útočia na autorov či ostatných používateľov. Tak či onak, pravdou je, že na Goodreads sa dajú stále poľahky nájsť recenzie kníh, čo ešte neuzreli svetlo sveta, nieto papier.

Zasiahne vláda?

Tlak na riešenie sa črtá zhora. Federálna obchodná (FTC) komisia v piatok navrhla nové pravidlo, ktoré sa snaží zakázať falošné online recenzie. Informoval o tom The Washington Post. Ide o poriadne prísnu legislatívu. Hrozí totiž pokuta až 50 000 dolárov (takmer 46 000 eur) za každú falošnú recenziu – a teraz pozor – za každý raz, čo ju spotrebiteľ uvidí. Naháňanie sa za hviezdičkami tak môže vyjsť pekne draho.

Ak by takéto sprísnenie prešlo, je možné, že by sa predsa len čosi zmenilo. Aktuálne ej totiž podľa odhadov tretina až dve pätiny hodnotení produktov len marketingový ťah. Dopátrať s atak skutočným skúsenostiam skutočných zákazníkov je takmer nemožné. Otázne ostáva či a v akej miere by to doľahlo i na knižný trh.

Akú takú nádej dáva klauzula o povinnosti reálnej skúsenosti s hodnoteným produktom. Otázne teda zostáva či a ako sa to dotkne recenzií kníh, ktoré ešte nevyšli a tak ich nemohol nikto prečítať.