Digitálna intimita

Čo všetko zdieľame s partnerkou či partnerom?

Kde končí romantika a začína kontrola?

A ako to majú iné a iní?

Presne tieto otázky si kladú tri sociálne vedkyne v čerstvej novinke Digitálna intimita s podtitulom: Od dôvery ku kontrole v každodennom živote párov. Odporúčam na prečítanie, ak máte chuť nahliadnuť do cudzích životov.

Vedeli ste napríklad, že:

Až niečo vyše dve pätiny respondentov/-iek súhlasí s tým, že „vo vzťahu si majú partneri všetko zdieľať“.

O štipku viac ľudí súhlasí s tým, že si „partneri vo vzťahu zdieľajú navzájom svoje heslá do telefónov“.

Až pätina má v telefóne aplikáciu, ktorá umožňuje zistiť polohu svojej polovičky.

Dáta podávajú svedectvo

Štýl písania autoriek je vecný a analytický, no čitateľsky prístupný. Nesnažia sa šokovať ani moralizovať, skôr pomenúvajú javy presne a s oporou o dáta a konkrétne situácie.

Na jednom extrémnom póle škály sa nachádza vytváranie digitálnej intimity, na druhej je technologicky sprostredkované násilie.

Text pôsobí ako sociologická mapa „sivých zón“ digitálnej intimity – kde sa starostlivosť vie nenápadne preliať do kontroly. Kniha si drží civilný tón bez zbytočných ozdôb, skôr vysvetľuje než presviedča.

Autorky pracujú s dátami z kvótneho online prieskumu na vzorke 997 ľudí vo veku 16+ (zber 26. 6. – 5. 7. 2023), ktorí mali v čase zberu partnera/-ku. Prieskum dopĺňajú hĺbkové rozhovory s pármi a expertné skupinové rozhovory s ľuďmi z pomáhajúcich profesií.

Technológie menia lásku

Správy, zdieľanie, ilúzia prítomnosti a intimity, ale aj neustála kontrola. Internet, sociálne siete a telefóny vtrhli do vzťahov. A to – ako ukazuje kniha – veru platí v dobrom i v zlom.

Digitálne technológie sa stali dôležitým nástrojom na formovanie a udržiavanie vzťahov.

Ruku hore, kto udržiava vzťah aj online. A tým nemám na mysli len nákupný zoznam či dohadovanie o tom, kto stihne vybrať dieťa zo škôlky. Mimo fyzickej reality sa prenieslo balenie, randenie, sex, ale aj hádky.

Odvrátenou stranou je kontrola, násilie a ovládanie.

... tam, kde je prítomné násilie vo vzťahu, môžu byť dostupné digitálne technológie zneužité na toto násilie.

Mládež v ohrození

Zdá sa, že stieranie hraníc medzi prejavmi intimity a kontroly ohrozuje najmä mladých ľudí. Ide totiž o generáciu, ktorá vyrastala už s online svetom. Hranice medzi digitálnym a skutočným sú pre nich veľmi tenké.

Prístupový kód do smartfónu svojho partnera/-ky majú vo výrazne väčšej miere respondenti/-ky vo veku 16 až 24 rokov (74 %).

Intímne fotografie a ich zdieľanie vo vzťahu považuje za normálne až tretina ľudí. Fajn, akurát menej fajn je, že ak sú fotografie zneužité, na vine je obeť. Najviac si ich vymieňajú mladší ľudia a ľudia s nižším vzdelaním.

Online súkromie? Ako u koho.

Obsah mobilného telefónu svojho súčasného/-ej partnera/-ky si bez jeho/jej vedomia pozrelo 19,6 % respondentov/-iek.

Šokujúce?

Trochu.

Každopádne, ak ste o tomto ešte so svojimi deťmi nehovorili, je na čase.

Od ústretového zdieľania je len krôčik k manipulatívnej kontrole.

Hodnotenie 4/5

Otvorenie diskusie o tom, ako technológie menia vzťahy.

Zraniteľnosť však nevyhnutne nemusí viesť k zraneniu.

Za oponou cudzích vzťahov.

Anotácia:

Prečo si navzájom pozeráme do telefónov? Považujeme to za samozrejmú súčasť partnerského vzťahu alebo nám to prekáža? Čo vnímajú ako rizikové ľudia, ktorí zdieľajú svoje heslá alebo posielajú partnerovi či partnerke erotické fotky? A ako sa digitálne technológie môžu stať nástrojom násilia?

Táto kniha je pre tých, ktorých zaujíma, čo robíme s digitálnymi technológiami v ľúbostných vzťahoch. Pýta sa na to, čo zdieľajú páry v každodenných životoch, a skúma hranice, kde sa prejavy starostlivosti môžu premeniť na nástroje kontroly. Nedáva návody, ako máme žiť, ale na základe sociologických poznatkov ponúka priestor na zamyslenie. Nájdete v nej výsledky reprezentatívneho výskumu na Slovensku, ukážky z rozhovorov s mužmi a ženami žijúcimi v dlhodobých vzťahoch, ako aj rozhovory s expertmi a expertkami na násilie. Autorkami knihy sú slovenské sociálne vedkyne.

O autorkách:

Zuzana Sekeráková Búriková pracuje ako samostatná vedecká pracovníčka na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, v. v. i.. Vo svojej vedeckej práci sa venuje rôznym aspektom platenej a neplatenej starostlivosti a materiálnej kultúre. Špeciálne ju zaujímajú digitálne technológie a dynamika kontroly a starostlivosti, či už v rodinných alebo ľúbostných vzťahoch. V súčasnosti vedie projekt, ktorý sa venuje používaniu digitálnych technológií v intímnych párových vzťahoch. Je autorkou viacerých vedeckých kníh a štúdií.

Viera Poláková je doktorandkou na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, v. v. i.. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na skúmanie dynamiky vzťahov v rodine, s dôrazom na partnerský vzťah. Zaujímajú ju rodové aspekty ako aj vplyv digitálnych technológií na každodenný život rodiny. Venuje sa tiež téme home office a tomu, ako sa vyjednávajú hranice medzi platenou a neplatenou prácou v priestore domova. Je špecialistkou na kvantitatívny výskum, realizovala aj niekoľko kvalitatívnych výskumov.

Veronika Valkovičová je výskumníčkou a pedagogičkou na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venuje témam rodu a sexuality v rôznych oblastiach, napríklad v medziach občianskej participácie a sociálnych hnutí. V minulosti na Inštitúte pre výskum práce a rodiny pracovala na národnom projekte o prevencii a eliminácii rodovej diskriminácie (2018 – 2023), kde sa výskumne venovala sexuálnemu obťažovaniu v zamestnaní a v akademickom prostredí.

ISBN 9788082682581 | 216 str. | väzba: pevná | formát: 130 x 200 mm | Mamaš 2025