Ako na dobrý text? Vypíšte sa! Písanie je sval, ktorý sa dá natrénovať, hovorí Diana Mašlejová

Šup, šup do posilňovne!

Teda pardon, pero/ceruzku/klávesnicu do ruky a za písací stôl :)!

Inak z vás nebude vypisaný autor či vypísaná autorka.

A práve „vypísanosť“ je presne to, čo posunie váš text o priečku vyššie. Svoje o tom vie aj Diana Mašlejová, ktorá na skvalitnenie textu radí – ako inak – písať. „Je dôležité nájsť sa pri tvorbe. Hľadať a zisťovať ,ako mi to ide najlepšieʻ, ,čo mi najviac ,vyhovujeʻ, ,aký žáner má najviac bavíʻ,“ hovorí Diana. A to sa dá len a len písaním. A – zase sme raz pritom – čítaním, pripomína i ona.

Ďalšou nápoveďou na zveľadenie textu je podľa nej štylistika.

Na štylistickú úroveň svojich viet treba nazerať z pohľadu čitateľa/ky, odporúča Diana. Sama má rada ak sú vety radené hladko a príbeh pekne plynie. „Je to aj o poznaní svojho čitateľa a naladení sa naňho,“ vysvetľuje. A preto treba tých svojich spoznať, poznať a vysielať na rovnakej vlne! Prospeje tomu i stretávanie s čitateľmi a čitateľkami, dodáva Diana.

A potom sú tu recenzie, posudky, hodnotenia... proste kritika. S tým sa každý autor a každá autorka vyrovnáva po svojom.

Diana radí nezúfať!

Pri literatúre – ostatne ako pri každom umení – platí, že čo sa páči jednému, nesadne inej a naopak. Takže hlavu hore a smelo do písania! Nie každé kritické slovo, musí byť vypočuté, nie všetko musí byť prepísané. „Prijať a trápiť sa každou kritikou by mohlo ohroziť autentickosť autora, takže je dobré pustiť občas čosi aj jedným uchom dnu druhým von,“ hovorí.

Diana pripomína, že - v prvom i poslednom rade - dobré písanie vyžaduje radosť! Ak ju máte/me pri tvorbe, naisto ju ucíti i ten, čo vaše/naše riadky číta!

A ja dúfam spolu s ňou!

Nech sa páči, Diana Mašlejová!

Čo by ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Najmä písať. Verím, že písanie je ako sval, ktorý sa dá do istej miery natrénovať. Je fajn, keď z textu cítiť, že autor je takpovediac ,vypísanýʻ.

Ja osobne nemám pred písaním knihy premyslený dej do podrobností. Mám rada ten pocit – nechať sa unášať na vlnách príbehu a užívať si samotný proces.

Každý to však má inak.

Preto si myslím, že je dôležité nájsť sa pri tvorbe. Hľadať a zisťovať ,ako mi to ide najlepšieʻ, ,čo mi najviac vyhovujeʻ, ,aký žáner má najviac bavíʻ.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„Z pozície čitateľa mám najradšej, keď príbeh plynie. Keď sú vety pekne skonštruované a hladko nadväzujú jedna na druhú. Dobrá štylistická úroveň by preto mala byť základom kvalitného textu (gramatickú chybičku kde-tu opraví editor).

Venujem sa literárnej tvorbe pre detského čitateľa, a to je tak trocha špecifická kategória. Oceňujem, keď je kniha pre deti písaná dynamicky, svižne, keď nepodceňuje detského čitateľa, ale nekladie naňho ani prehnané nároky. Je to z môjho pohľadu aj o poznaní svojho čitateľa a naladení sa naňho.

A verím, že aspoň malú časť úspechu môže tvoriť aj fakt, že autora písanie naozaj baví, že si to užíva. Hádam sa čosi z tej radosti prenesie aj do knihy.

Vyvarovať sa v rámci tvorby snažím prílišnému moralizovaniu, presladenosti a kostrbatosti príbehu.“

Ako preraziť na knižnom trhu? Vybrať si vydavateľstvo či samovydanie?

„Výraz preraziť je pomerne hyperbolický. Pre mňa osobne je zadosťučinením a radosťou, že moje knihy majú deti radi, že si ich kupujú, že ich čítajú, že dostávam spätnú väzbu. A že sú vydavateľstvá ochotné mi knihy vydávať.

Ak sa teda rozprávame o tomto cieli, potom je podľa mňa fajn písať, čítať, písať, čítať.

Správne odporúčania od odborníka, alebo človeka, ktorému dôverujete, sú skvelým motorom, ako sa pohnúť ďalej a niekedy aj rýchlejšie. A posunúť vpred dokáže aj kritika. Ale nie každá.

Prijať a trápiť sa každou kritikou by mohlo ohroziť autentickosť autora, takže je dobré pustiť občas čosi aj jedným uchom dnu druhým von a ísť si – ako sa hovorí ,to svojeʻ.

A potom je podľa mňa veľmi nápomocné stretávať sa so svojimi čitateľmi.

A či si vybrať vydavateľstvo alebo ísť do toho sám? Pre mňa osobne je to vydavateľstvo.

Keď si vyberiem vydavateľstvo, znamená to, že mu verím, že verím ľuďom a odborníkom, ktorí v ňom pôsobia. Mám radosť, že kniha je sčasti kolektívne dielo.

To však súvisí s mojím osobným smerovaním – každý to môže cítiť úplne inak. Ja najradšej píšem, ostatné nechávam s radosťou na pleciach iných.“

Diana Mašlejová (1987) je slovenská rozprávkarka, literárna publicistka a propagátorka čítania.

Žije a tvorí v Bratislave, kde sa aj narodila. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Prispieva do Knižnej revue, do Rádia Devín, publikuje aj na webových portáloch Knihožrút a Medziknihami. Píše literárnu rubriku do bratislavského kultúrneho magazínu InBA.

Pravidelne tvorí rozprávky pre mesačník Adamko.

Debutovala v roku 2009 poviedkami v zbierke Aj o vetre. V roku 2013 nasledovala ďalšia zbierka poviedok Maják.

V roku 2015 vyšla jej prvá kniha pre detského čitateľa Tajný cirkus. V roku 2017 nasledovala knižka V modrej izbičke, ktorá má aj audio podobu. Nasledovalo viacero kníh pre deti (Stratený zajko v Paríži, Stratený zajko na Islande, Štefánia, Malí hrdinovia: Hasiči, Tajní agenti). Tá posledná Zvieratká z Jakubovho kopca vyšla vlani.