Moje romány nie sú len rozprávaním o niečom, čo sa nestalo, mnohé majú skutočné pozadie, hovorí Adriana Macháčová

Všimli ste si?

V predpredaji sa objavil nový román Daj mi svoj strach od Adriany Macháčovej.

„Každý si raz prejde dobrým aj zlým a niektoré veci si buď zapíšete do denníka, alebo napíšete knihu, tak ako ja,“ hovorí Adriana. Čerpá pritom nielen zo svojho života, ale aj zo života ľudí vo svojom okolí.

A nebojte sa, Daj mi svoj strach nie je kniha iba pre ženy, je to totiž príbeh ako zo života! A také sa stávajú ženám, aj mužom.

Osobne sa naň už teším! (Mimochodom, obálka je naozaj vydarená.)

A čo radí Adriana začínajúcim autorom a autorkám?

„Námet je len desať percent dobrej knihy, umenie písať ďalších desať a osemdesiat percent je drina za počítačom,“ priznáva Adriana. Písanie je jednoducho drina! Nestačí totiž len dobrý námet, potrebujete disciplínu, pripomína. Ona sama vstáva už za svitania a rovno píše. Deň čo deň, dve strany.

Nech sa páči, Adriana Macháčová o svojej novej knihe, tvorbe postáv a písaní!

Nakoľko si vo svojich knihách autobiografická? Pri románe Omyly a dohry si čerpala aj zo svojho života, je to tak aj v najnovšom románe Daj mi svoj strach?

„Moje romány nie sú len rozprávaním o niečom, čo sa nestalo, ale mnoho momentov má skutočné pozadie. Isteže, čerpám zo svojho života, ale vo väčšej miere zo života ľudí v mojom okolí. Pozorujem ich, aby som ich správanie opísala čo najdôveryhodnejšie. Snažím sa pochopiť, čo objavujú vo svojom vnútornom svete, aké majú psychické limity. Sledujem, akým smerom sa uberajú ich túžby a ciele.

Je to nekonečná téma na zamyslenie.

Najpresnejšie to vystihuje slávna prvá veta z románu Anna Karenina od Leva Nikolajeviča Tolstoja: ‚Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojim spôsobom.‘ Je to, žiaľ, tak.

Každý si raz prejde dobrým aj zlým a niektoré veci si buď zapíšete do denníka, alebo napíšete knihu, tak ako ja. Lenže iba ja viem, čo je moja bolesť a čo fantázia. Ani hlavná hrdinka môjho najnovšieho románu nie je vymyslená. Poznám jej smiech aj plač a preto sa tento príbeh písal sám, ale nie ľahko.“

Ako vytvoriť postavu, ktorú si čitatelia a čitateľky obľúbia? Čo jej nesmie chýbať?

„V každej knihe mám skladačku rôznych charakterov s typickým a svojráznym správaním. Keďže rozpitvávam vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, súrodencami či priateľmi a odkrývam ich dobré aj zlé stránky, čitateľ si vždy niekoho nájde, kto mu je sympatický a kto zasa nie.

Teda dúfam.

Tiež som pri čítaní vyberavá, ale vždy nájdem postavu, ktorú si obľúbim.

Teda okrem Búrlivých výšin od Emily Brontëovej. S hlavnými hrdinami bolo ťažké sympatizovať. Catherine bola rozmaznaná a nevedela, čo chce a divoký Heathcliff si zasa bolestne uvedomoval nedostatok identity, útočil na každého, s kým prišiel do kontaktu.

Pravdupovediac, osobne si predovšetkým želám, aby moje knihy čitateľov dobíjali, aby sa v nich našli, alebo našli niekoho známeho a pochopili, že v žiadnej situácii človek nie je sám a podobné problémy riešia aj iní. Verím, že im pomáham, aby sa zamysleli a povedali si, tak toto by som nechcel nikdy zažiť, alebo naopak – chcel.“

Ako pristupuješ k písaniu – si skôr typ King (píše bez osnovy) alebo Patterson (má presnú osnovu s kapitolami a koncom príbehu)?

„To slovo ‚skôr‘ sa mi páči. Ja by som povedala, že som ‚skôr‘ zmesou týchto typov.

Na začiatku si poviem, kto budú moje postavy a čo by malo byť hlavnou zápletkou. No a potom už postupujem kapitolu za kapitolou.

Osnova sa tým pádom tvorí sama, ale koniec príbehu nemusí byť úplne presný, ako som si ho predstavovala na začiatku. Najmä v prípade krimi zápletiek si musíte dať pozor, aby neboli príliš priehľadné a fungovali.

A niekedy sa vám aj uľútostí, čo všetko ste nejakej postave naložili na plecia a doprajete jej pekný osud.“

Ktorý prístup by si odporučila začínajúcim autorom a autorkám?

„Začínajúcim autorom a autorkám by som asi odporučila prístup Dana Browna. Sám na seba prezradil, že píše iba také knihy, ktoré sa páčia predovšetkým jemu. Aby ste ale vedeli, aké to sú, potrebujete mať niečo načítané. A tým pádom sa naučíte aj „remeslo“, ako tie svoje obľúbené diela napísať.

A potom sa treba pripraviť na to, že keď prvú verziu dokončia, čaká ich ešte neraz zdanlivo nekonečná fáza redakčných úprav, bez ktorej by ale dobrá kniha nemohla existovať.“

Myslíš si, že ešte platí delenie na literatúru a ženskú literatúru?

„Nemám rada delenie literatúry na ženskú a mužskú. Je síce pravdou, že moje sólové romány čítajú predovšetkým ženy. Možno aj preto majú bohatší život než muži 😉.

Nemôžete však písať o ženách bez toho, aby ste vynechali mužov a tak, ako v každej brandži, musíte sledovať trendy. Samotný vkus čitateľov sa neustále mení rovnako ako móda. Uspieť v silnej konkurencii sa dá najmä výberom tém.“

Patríš k plodným autorkám, mnohí začínajúci spisovatelia sa boria s nedostatkom času, máš nejaký trik alebo radu ako ho nájsť? 

„Mnohí svetoví velikáni literatúry povedali, že námet je len desať percent dobrej knihy, umenie písať ďalších desať a osemdesiat percent je drina za počítačom.

Je to presne tak. Je to naozaj drina.

Nestačí len dobrý námet, musíte mať sebadisciplínu a byť kritický voči tomu, čo napíšete a nebáť sa škrtať. Čitateľ chce byť, tak povediac, účastníkom deja a nie len preletieť nejakým rýchlym príbehom bez hĺbky.

Teda, ak chce niekto písať, musí knihu naozaj vysedieť a poctivo písať každý deň. Dodržiavať režim aspoň dvoch normostrán. A je jedno, či je to ráno alebo večer.

Úprimne sa priznávam, že pre mňa bol nesmierne poučný román od švajčiarskeho spisovateľa Joëla Dickera – Pravda o afére Harryho Queberta. Do najmenšieho detailu prepracovaný dej sa začína vždy radou pre budúcich spisovateľov. Zo všetkých aspoň jedna: ‚Nikto nevie, že je spisovateľ, povedia mu to iní.‘“

Si skôr ranný alebo nočný typ?

„Som ranné vtáča. Vstávam pred piatou a kým ma nik neruší, napíšem aspoň dve strany textu. Potrebujem pokoj, aby som sa mohla prenášať do atmosféry deja a pocitov postáv a svitanie je pre mňa ideálne.“

Adriana Macháčová (1966) vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity
Komenského v Bratislave. Pochádza zo Žiliny.

V roku 2011 debutovala románom Cudzie vzťahy.

Nasledovali: Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), Striptíz duší (2013), Hubertove ženy (2015), Keď láska zabíja (2016), A teraz ma poboz - kaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019), Dokonalý manžel (2020), Slepý dážď (2021), Omyly a  dohry (2022) a S tvárou do neba (2023). S Róbertom Dydom vydali romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.

Koncom októbra vychádza vo vydavateľstve Ikar jej najnovší román Daj mi svoj strach.