Budúcnosť nebude čierna. (A ak je, tak to ešte nie je koniec!) Je to na nás, tvrdí Margaret Atwood
Smog, odpad, plasty, žiadne veľryby, hlad, diktatúra, vojna, pandémie a teplo, teplo, horúco...
Aká budúcnosť nás čaká?
A bude vôbec nejaká?
Posledné mesiace som písala troška menej. Mala som však viac ako dobrý dôvod a to samotnú kráľovnú dystópie Margaret Atwoodovú! Teda skôr jej praktické utópie. Ocitla som sa totiž medzi účastníkmi celosvetovej udalosti „Practical utopias“, ktorú zastrešila práve ona!
A ako sa to stalo?
Jednoducho :).
Prihlásila som sa a získala štipendium ako účastníčka. (To menšie :D. Ak by som mala viac času, mohla som to skúsiť ako členka (fellow) a aktívnejšie sa podieľať na tvorbe utópií. Ale popravde som rada, že som si našla čas aspoň takto. Bolo toho totiž vcelku dosť.)
„Neexistuje žiadna ‚budúcnosť‘, ktorú sme odsúdení uzákoniť. Existujú všetky možné druhy budúcnosti. A ako to bude, bude závisieť od toho, čo urobíme teraz,“ takto uviedla Margaret na začiatok.
Celé to malo byť pozitívne, nie negatívne.
Proste mali sme hľadať svetlo na konci tunela, za ktorým spoločnosť vykročí.
Hoci teraz vyzerá ten tunel tmavší ako kedykoľvek predtým.
Úprimne musím priznať, že bolo pomerne ťažké predstaviť si budúcnosť, ktorá nebude katastrofická. A to som človek, čo síce pravidelne prepadá pesimizmu, no furt verí na šťastné konce. Hoci posledné mesiace – teda skôr roky, dostáva tento môj životný postoj riadne zabrať.
Schválne, skúste si predstaviť budúcnosť v pozitívnom svetle. Ťažké/ľahké?
Čo vás napadlo ako prvé? Katastrofa či riešenie?
