Ako na knihu? Urobte maximum, nebojte sa chýb. Ľudia ich robia a knihy píšu ľudia, pripomína Branislav Ondrášik
Niet nad dobrú reportážnu literatúru, poctivú novinárčinu, úprimné rozhovory a fotografie, čo vtisnú slzy do očí! A práve takáto knižka uzrela nedávno svetlo sveta. Ide o výpovede ľudí z Ukrajiny v knihe „Ľudia Ukrajiny“ z pera Branislava Ondrášika. Reportáže dopĺňajú fotografie Michala Burzu. (Mňa dojala už v Braňovom predslove, čo sa pravidelne opakovalo počas celého čítania.)
Kniha je o to dôležitejšia, že mapuje dianie vo vojnou zmietanej krajine z pohľadu ľudí. Bežných, obyčajných... ľudí ako ja, ako vy, ako my... Môžete si ich vypočuť, môžete sa im pozrieť do očí.
„Kniha nie je ani o vás, ani pre vás, ale chcete rozpovedať tie príbehy druhým,“ hovorí Braňo. Pre tento literárny počin to platí dvojnásobne – celý výťažok pôjde na ukrajinskú žurnalistiku.
A to je tiež dobrý dôvod prečo si knihu kúpiť!
Braňa som pre blog oslovila, lebo mám rada jeho články. Už veeeeľmi dlho! A nielen tie americko-volebné, ale i tie najnovšie, reportážne. Nielenže vie písať, ale darí sa mu i zachytiť ľudskosť, osudy, obavy a strach...
Pozdáva sa mi i Braňov návod na to, ako sa postaviť k chybám. Tie sa totiž v texte chtiac či nechtiac akosi vždy nájdu.
A nie je azda nič horšie, ako keď kdesi nájdete komentár s upozornením na chybu vo vašom diele. Alebo teda samozrejme, je ešte čosi horšie – nájsť si komentár s výpočtom chýb! Ako naznačuje titulok, nedá sa urobiť nič iné, len s nejakými tými omylmi rátať.
Čo s tým?
Po prvé: dopriať si dostatok času. „Čím viac budete v časovom sklze, tým viac chýb sa vám do knihy môže zaniesť,“ upozorňuje Braňo.
A po druhé: urobiť maximum! „Teda, aby ste s celým tímom: editormi, grafikmi, produkčnými urobili najviac, čo dokážete,“ hovorí ďalej.
A ak sa aj tak chybička vo výtlačku nájde?
„Nedramatizujte!“ radí Braňo. Len si pripomeňte, že ste urobili maximum, dodáva.
Nech sa páči, Branislav Ondrášik!
Čo by si poradil začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„V minulosti som sa autorsky podieľal na odborných knihách ako spoluautor a musím povedať, že dať dokopy takúto zbierku je oveľa náročnejšie ako sa na prvý pohľad môže zdať. A to aj napriek tomu, že väčšina textu už vyšla v tlači.
Musel som ho aktualizovať, doplniť, vyhľadať novšie dáta, vrátiť sa k mojim reportérskym zápisníkom a aj sa niektorými príbehmi nanovo zaoberať: respondentom sa ozvať a podobne. Celé sa to muselo opäť editovať a tak ďalej.
Naša najväčšia výzva bol veľký časový stres. Na doplnenie, aktualizovanie textov, editovanie a jazykovú úpravu sme mali iba niečo vyše mesiaca.
A potom možno desať dní bolo na grafickú úpravu a kvalitný výber fotiek Michalom Burzom a fotoeditorom Petrom Drežíkom.
Takže určite je potrebné mať dostatok času, ale my sme ten komfort nemali. Chceli sme príbehy priniesť knižne v čase výročia vojny. A aj na tlač vysokého nákladu potrebujete nejaký čas.
Rovnako na zabezpečenie financovania.
Náš cieľ bol priniesť príbehy, čo najviac 1uďom, a ako autori na tom nezarábať. Podporila nás Nadácia Eset a spoluzakladateľ Eset-u Miroslav Trnka. Vďaka tomu sme sa mohli sústrediť na kreatívnu prácu. A s knihou podniknúť fundraising.
