Čo treba k písaniu? Odvahu a smelosť! Najdôležitejšie je začať, hovorí Barbora Kardošová
Už žiadne okúňanie! Ako prezrádza nadpis, ak chcete napísať knihu, na začiatok je nevyhnutné začať :). A neriešiť aké to je! To všetko príde potom...
„Začnite a nespochybňujte každé slovo,“ hovorí Barbora Kardošová, detským čitateľom a čitateľkám známa aj ako Babča. Ako prvé teda stačí len jednoducho niečo napísať. A neriešiť hneď aké to je, len sa do toho pustiť a skúšať. Všetko ostatné sa uvidí potom...
Takže ako na to?
„Napíšte ucelenú časť a dajte si odstup,“ hovorí Barbora. Nemusí pritom ísť o celú kapitolu, dodáva. Úplne podľa nej postačí,ak skúsite dať na papier svoj námet, alebo dialóg či presne tú pasáž, čo už roky nosíte v hlave.
V tejto fáze svoje riadky nehodnoťte. Text i vy potrebujete dozrieť, takže sa k napísanému vráťte až o nejaký čas. Za mňa a Barboru tomu dajte aspoň deň. No je to na vás, sami musíte zistiť, koľko času potrebujete, aby ste dokázali získať odstup.
Až potom sa ku svojim slovám vráťte.
A prečítajte si ich nahlas. A tiež skúste dielko posunúť niekomu, koho názor si ceníte, radí Barbora. „A uvidíte, čo sa bude ďalej diať,“ hovorí :).
Práve toto môže byť ten moment s veľkým M – teda Moment, keď nastúpite na spisovateľský chodníček. Ak to pôjde pomaly, nezúfajte, cesta k dopísanému dielu je dlhá. A k jeho vydaniu tiež.
Mne trvalo čosi dopísať dva roky, a potom začali úpravy. A veru ešte nekončia. Pričom predpokladám, že cesta k tlači ešte čo-to potrvá. Lenže pri knihách – za mňa – azda ešte viac ako inde platí, že práca chvatná, málo platná.
Nech sa páči, Barbora Kardošová!
Alebo ak chcete Babča B. Kardošová!
Čo by si poradila začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?
„Ako sa hovorí hneď v úvode knihy B.S.Johnsona Podvojné účtovníctvo Christieho Malryho: Najdôležitejšie je začať – a začať s odvážnosťou a smelosťou ( príručka lukostreľby z 20. storočia).
Za seba môžem povedať to isté - začnite a nespochybňujte každé slovo.
Napíšte ucelenú časť a dajte si odstup. Ucelená časť nemusí znamenať hneď celú kapitolu ani celú knihu. Nech je to expozícia – ktorá nás navnadí na zvyšok knihy, nech je to pokojne aj najdôležitejšia pasáž knihy, ktorú už roky nosíte v hlave.
Časový aj osobný odstup je dôležitý – dajte svoj kúsok niekomu prečítať (nie hocikomu, niekomu, koho názor je pre vás dôležitý a kto, samozrejme, rád číta) a sami si svoj text po sebe prečítajte až na druhý deň a nahlas. A uvidíte, čo sa bude ďalej diať.“