Čo nerobiť? Prvú knihu nevydávajte, veľa čítajte a zopakujte si gramatiku, radí Alexandra Pavelková

Na vzhľade záleží! V literatúre sa tým myslí viac ako len pekná obálka, kvalitný papier a vyčačkané písmo. Nič totiž neodradí nádejných čitateľov a čitateľky viac ako text plný chýb. A nejde len o tie logické, ale i – ako inak – gramatické.

Ak text pokrivkáva, nezachráni to veru ani najfamóznejší príbeh.

A nepomôže len memorovanie poučiek zo základnej školy, každý a každá, čo píše alebo sa pokúša, by mal/a začať čítaním! Ak totiž píše ktosi, čo nečíta, skúsenému oku to neujde, upozorňuje Alexandra Pavelková. „Pri čítaní kníh, najmä dobrých kníh, sa na budúceho spisovateľa nalepí nielen slovná zásoba, ale aj základné pravidlá a finty výstavby textu, budovania zápletiek, prípravy pointy a mnoho ďalšieho,“ hovorí. Dobrý príklad je podľa nej najlepší učiteľ.

Takže to by sme mali, veľa čítame, pilujeme gramatiku a štylistiku – a ako inak píšeme.

A čo s prvým dokončeným literárnym útvarom (ešte to predsa len nevoláme kniha)?

Alexandra radí, byť trpezlivá/ý a odolať pokušeniu, vydať hneď prvé dielo, čo sa nám pošťastilo dokončiť.

A veru ani to druhé.

Až tretia kniha si podľa nej zaslúži dostať šancu.

A až keď sa tá tretia dostane na papier – rozumej pod krídla vydavateľstva, môžeme sa vrátiť k našej prvotine. „Uvidíte, aká naivná a plná chýb vám bude pripadať a budete šťastní, že ste ju nevydali vtedy, keď ste ju napísali,“ hovorí Alexandra.

Súhlasíte?

Áno či nie, verte, že kráľovná slovenskej fantasy vie, o čom hovorí! Za sebou má totiž plodnú spisovateľskú kariéru a začiatky v žánri, čo bol u nás skôr okrajový. Toto však už – aspoň podľa mňa – naisto neplatí. Okrem toho má pod palcom i poviedkové súťaže, takže vie, aké diela tam ľudia posielajú.

A mimochodom, tento diel je výnimočne výživný – Alexandra totiž ponúka podrobný návod, čomu sa pri písaní vyhnúť a čo robiť, v desiatich bodoch!

Nech sa páči, Alexandra Pavelková!

Čo by Ste poradili začínajúcej autorke/autorovi pri písaní prvej knihy?

„Nevydávať ju.

Ani tú druhú.

Keď napíšete tretiu, nechajte ju pol roka odležať a ani sa na ňu zatiaľ nepozrite. Potom ju prečítajte a prepracujte, čo budete považovať za potrebné.

Následne požiadajte sčítaných, skúsených ľudí, ktorí sa dobre orientujú v danom žánri, či by si knihu neprečítali. Ak si po prečítaní budú myslieť, že by malo zmysel túto knihu vydať, požiadajte ich, aby vám pomohli vychytať v nej logické, štylistické a gramatické chyby.

Potom môžete skúsiť osloviť vydavateľstvá alebo sa pustiť do procesu jej vydania sami.

Ak sa vám to podarí a prídu pozitívne ohlasy od čitateľov, vráťte sa k svojej prvej knihe. Uvidíte, aká naivná a plná chýb vám bude pripadať, a budete šťastní, že ste ju nevydali vtedy, keď ste ju napísali. Neskôr ju môžete prepracovať tak, aby sa páčila tomu novému človeku, ktorý sa z vás medzičasom stal – skúsenejšiemu, rozhľadenejšiemu autorovi.“

Akých chýb sa pri písaní vyvarovať?

„Chýb, ktorých sa autori (nielen začínajúci) dopúšťajú, je veľa, ale ak dovolíte, zhrnula by som tie najčastejšie do desiatich bodov:

1. Paradoxne, veľa dnešných nádejných spisovateľov málo číta. Je to hrozná chyba. Hodnotila som toho roku množstvo literárnych prác, ktorých autori, o tom som presvedčená, nikdy neprečítali nijakú knihu. Nemajú tušenia o základných veciach: ako sa píše priama reč, že text sa člení na odseky, že neexistuje interpunkčné znamienko zložené zo siedmich bodiek.

Pripadá mi to nielen drzé, ale priam hlúpe, ak niekto chce instantný úspech v niečom, o čom nemá ani potuchy.

Ani talentovaný človek sa nenaučí písať na základe pozerania seriálov či hrania hier. Pri čítaní kníh, najmä dobrých kníh, sa na budúceho spisovateľa nalepí nielen slovná zásoba, ale aj základné pravidlá a finty výstavby textu, budovania zápletiek, prípravy pointy a mnoho ďalšieho. Dobrý príklad je najlepší učiteľ.

2. Niektorí autori majú predstavu, že čokoľvek, čo napíšu, je román alebo poviedka. Je to chyba. Každý literárny útvar má svoje postupy a zákonitosti, ktoré si môže dovoliť búrať či porušovať iba skúsený, rozhľadený autor. Ináč výsledok nebude príliš zmysluplný a v konečnom dôsledku pravdepodobne ani čitateľný.

3. Ak píšeme fikciu, neznamená to, že môžeme napísať hocijakú hlúposť. Aj fikcia musí byť funkčná. Postavy by mali byť uveriteľné, ich konanie logické, prostredie zvládnuté. Všetko si teda treba dobre premyslieť a opýtať sa sám seba: „Mohlo by sa to za týchto okolností naozaj stať?“

4. Často vídam u začínajúcich autorov (najmä u tých, ktorí si knihu vydali sami) názor, že ak vymysleli dobrý príbeh, tak kašľať na jazykovú úroveň textu, lebo sa to ľuďom bude páčiť aj tak.

Je to chyba.